Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:48 — 5.3MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Kronická 21,15 – 22,1
15 Boh vyslal anjela do Jeruzalema, aby ho pustošil. Ako tak pustošil, pozrel sa Hospodin a oľutoval pohromu. Povedal anjelovi-zhubcovi: Dosť už! Zadrž ruku! Anjel Hospodinov vtedy stál pri humne Jebúsejca Ornána. 16 Keď Dávid pozdvihol oči, videl anjela Hospodinovho stáť medzi zemou a nebom s vytaseným mečom v ruke, smerujúcim na Jeruzalem. Vtedy padol Dávid i starší, odetí vrecovinou, na tvár. 17 Dávid povedal Bohu: Ja som nariadil spočítať ľud. Zhrešil som a dopustil sa zlého. Čo však urobilo toto stádo? Hospodine, Bože môj, nech Tvoja ruka úderom zhubne zasiahne mňa a dom môjho otca, ale nie Tvoj ľud. 18 Vtedy anjel Hospodinov prikázal Gádovi povedať Dávidovi, aby šiel a postavil oltár Hospodinovi na humne Jebúsejca Ornána. 19 Dávid šiel na výzvu Gádovu, ktorú povedal v mene Hospodinovom. 20 Keď sa Ornán obrátil, uvidel anjela. Jeho štyria synovia, ktorí boli s ním, sa skryli. Ornán práve mlátil pšenicu. 21 Dávid podišiel až k Ornánovi. Keď sa Ornán obzrel a videl Dávida, vyšiel z humna a klaňal sa mu tvárou k zemi. 22 Tu Dávid povedal Ornánovi: Daj mi tú holohumnicu, aby som na nej postavil oltár Hospodinovi. Daj mi ju za peniaze v plnej hodnote, potom odstúpi záhuba od ľudu. 23 Nato povedal Ornán Dávidovi: Vezmi si; nech môj pán, kráľ, urobí, čo sa mu páči. Ajhľa, dávam i dobytok na spaľované obete, cepy na palivo i pšenicu na pokrmovú obeť; všetko dám. 24 Ale kráľ Dávid povedal Ornánovi: Nie! Odkúpim to iba za plnú hodnotu. Nevezmem predsa to, čo je tvoje, pre Hospodina, ani neprinesiem spaľovanú obeť, ktorá je zadarmo. 25 Dávid dal Ornánovi za to miesto zlato vo váhe šesťsto šekelov. 26 Tam postavil Dávid Hospodinovi oltár, na ktorom prinášal spaľované obete a obete spoločenstva. Keď vzýval Hospodina, odpovedal mu ohňom z neba, ktorý zostúpil na oltár spaľovanej obete. 27 Potom Hospodin prikázal anjelovi zastrčiť si meč do pošvy. 28 Keď Dávid videl, že mu Hospodin na humne Jebúsejca Ornána odpovedal, obetoval tam. 29 No Hospodinov príbytok, čo zhotovil Mojžiš na púšti, a oltár na spaľované obete boli toho času na výšine v Gibeóne. 30 Ale Dávid nemohol odísť k nemu hľadať Boha, lebo bol predesený mečom anjela Hospodinovho.
22:1 Preto Dávid povedal: Toto bude domom Hospodina, Boha, a toto oltárom na spaľované obete pre Izrael.
Hospodin oľutoval pohromu. Mzda za hriech je smrť. Kráľ Dávid spáchal hriech, preto celý národ musel znášať dôsledky. Dávid si aj napriek svojej neposlušnosti uvedomil svoje zlé konanie. Začal konať pokánie. Vyznal svoj hriech. Priznal svoju vinu. Trest chcel vziať na seba, len nech pohroma nezasiahne izraelský národ. – – Bohu sa nepáči náš hriech. Páči sa Mu úprimné oľutovanie nášho hriechu. Ak verím, že Ježiš zomrel za môj hriech, dáva mi to istotu, že Boh sa nado mnou zmiluje. Nedopustí pohromu v zmysle večného utrpenia a odlúčenia od Neho. Z dnešného príbehu vidíme, že Hospodin spustil pohromu, ale potom to oľutoval a zastavil ju. Vo včerajšom texte sme čítali, ako Dávid hovorí o milosrdenstve. Boh mu dal na výber z troch možnosti trestu (1Kron 21,11-13). Dávid odpovedal: „Nech upadnem do ruky Hospodinovej, lebo veľmi veľké je Jeho milosrdenstvo, len nech neupadnem do ruky človeka!“ – – Božie Slovo nám dáva nádej, že Hospodin je ľútostivý.
Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že si milostivý! Odpusť, že my často nie sme. Prenikaj nás Kristovým Duchom, Jeho mysľou, aby sme v tomto svete žili Tvoje milosrdenstvo! Amen.
Pieseň: ES 330
Autor: Marek Poloha
Mojžiš vystrel ruku nad more a Hospodin po celú noc zaháňal more prudkým východným vetrom. 2.Mojžišova 14,21
Vo viere prešli Červeným morom ako po suchej zemi. Hebrejom 11,29
1.Samuelova 17,38-51 • Modlíme sa za: Pozdišovce (ŠZS)
