Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:29 — 5.1MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Matúš 18,21-35
21 Vtedy pristúpil Peter a spýtal sa Ho: Pane, keď sa brat previní proti mne, koľko razy mu odpustiť? Až do sedem razy? 22 Ježiš mu odpovedal: Nehovorím ti, že až do sedem razy, ale až do sedemdesiatkrát sedem razy! 23 Preto podobné je kráľovstvo nebeské človeku-kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. 24 Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov. 25 Pretože nemal čím zaplatiť, rozkázal ho pán predať aj so ženou, aj s deťmi a so všetkým, čo mal, a zaplatiť. 26 Sluha mu však padol k nohám a prosil ho: Pozhovej mi a všetko ti zaplatím! 27 A pán sa zľutoval nad sluhom, prepustil ho a dlh mu odpustil. 28 Keď tento sluha vyšiel, stretol jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Chytil ho a škrtil hovoriac: Zaplať, čo si dlžný! 29 Jeho spolusluha padol mu k nohám a prosil ho: Pozhovej mi a zaplatím ti! 30 On však nechcel, ale odišiel a uvrhol ho do väzenia, dokiaľ by dlh nezaplatil. 31 Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, náramne sa zarmútili, šli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa prihodilo. 32 Vtedy predvolal si ho pán a povedal mu: Ty zlý sluha, celý dlh som ti odpustil, pretože si ma prosil; 33 či si sa nemal aj ty zmilovať nad svojím spolusluhom, ako som sa aj ja zmiloval nad tebou? 34 A rozhneval sa jeho pán a odovzdal ho mučiteľom, dokiaľ by nezaplatil celý dlh. 35 Tak i môj Otec nebeský urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi jeho previnenia.
Nikto mi v živote neublížil, nikto mi nie je nič dlžný, všetko, všade a vždy funguje podľa Božích i ľudských pravidiel… Nemusíme byť ani precitlivení, ani vzťahovační, môžeme odolávať všemožným skrivodlivostiam, ale nemôžeme životom prejsť bez materiálnej, či citovej ujmy. Vo svete je hriech a s prečinmi okolia voči nám osobne sa treba vedieť vyrovnať. Existuje mnoho spôsobov. Asi najčastejší je ten, ktorý sa nesie v duchu známeho: „Nedarujem ti to…“, „zub za zub…“, alebo nekompromisného: „Nikdy ti to nezabudnem, neodpustím…!“ a pod. Ukrivdený posudzuje, odsudzuje, hodnotí. Ľudská samospravodlivosť naberá na obrátkach…! Lebo je to tak: Neodpúšťa sa krivda, ani ten najmenší prehrešok, jednoducho – neodpúšťa sa… Dokonca ani úspech! Odpustenie, v tom pravom zmysle slova, sa považuje za prehru. Ako by to vlastne malo byť podľa Božieho zákona? Veríme, že Boh odpúšťa i tým najväčším vinníkom? Boh toleruje aj naše nedostatky, nedokonalosti… Boh odpúšťa i naše ľudské dlhy. Neodsudzuje, neláme nad nami palicu…! Iba trvá na obnove, vedomej a úprimnej očiste nášho hriešneho „ja“, a to s uvedomením si svojej vlastnej nedokonalosti a vylúčením samospravodlivosti, ktorá v sebe nemá možno ani zrnko pravdy a už vôbec nie čistotu srdca i mysle. Náš život bude radostnejší, kvalitnejší a Bohu príjemnejší, keď v nás nebude zlosť a zášť… Keď nás neopantá pocit vlastnej jedinečnosti, ktorá si osobuje právo súdiť a neodpúšťať nedokonalosti svojho blížneho… Buďme iní! Odpúšťajme!
Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že si stelesnením odpustenia. Aj v našom tele ho dokážeš vzbudiť. Preto sa Ti dávame s hanbou, že nedokážeme odpustiť sami a s radosťou. Veď po odpustení prichádza láska. Amen.
Pieseň: ES 333
Autor: Daniela Hroncová Faklová
To, že človek môže jesť a piť, zakúsiť dobré veci pri svojej námahe, je Božím darom. Kazateľ 3,13
Chlieb náš každodenný daj nám dnes! Matúš 6,11
Ján 13,31-35 :: Modlíme sa za: Veľký Krtíš (No)
