Zamyslenie na deň 26.10.2019

Jób 6,1-30

1 Nato sa Jób ujal slova a povedal: 2 Ó, kiežby sa dal plne zvážiť môj žiaľ, kiežby moja bieda bola položená na váhu. 3 Teraz by prevážila aj morský piesok; preto sú aj moje slová neuvážené. 4 Lebo šípy Všemocného uviazli vo mne, a môj duch pije ich jed; Božie hrôzy chystajú sa proti mne. 5 Či híka divý osol nad trávou, či ručí vôl nad svojím krmivom? 6 Jedáva sa nechutná vec bez soli? A má chuť odvar slezu? 7 Ani dotknúť sa ho nechce moja duša, je mi to ako bridké jedlo. 8 Kiežby sa splnila moja žiadosť. Kiežby Boh splnil moju nádej. 9 Kiežby sa ľúbilo Bohu rozmliaždiť ma, vystrieť ruku a odrezať mi niť života. 10 Tak by som ešte mal útechu, jasal by som v neľútostnej bolesti, pretože som nezaprel slová Svätého. 11 Kde vziať silu, aby som vytrval? Aký bude môj koniec, že mám byť trpezlivý? 12 Či je moja sila silou kameňa a moje telo kovové? 13 Hľa, pre mňa niet vo mne pomoci, spása sa mi celkom vzdialila. 14 Kto odopiera láskavosť blížnemu, opúšťa bázeň pred Všemohúcim. 15 Moji bratia sú neverní ako potok, sťa potoky, čo odtečú z riečiska, 16 ktoré sú kalné od ľadu a v ktorých sa skrýva roztopený sneh. 17 V letnom čase sa strácajú, za horúčavy miznú zo svojho miesta. 18 Karavány menia smer svojich ciest, vyjdú na pustatinu a zhynú. 19 Karavány z Témy hľadeli s očakávaním, pútnici zo Sáby dúfali v ne; 20 vyšli na hanbu, lebo dúfali, prišli až k nim a sklamali sa. 21 Takí ste aj vy teraz voči mne: vidíte hrôzu a bojíte sa. 22 Či som vám povedal: Darujte mi niečo; alebo: Zaplaťte za mňa zo svojho bohatstva, 23 zachráňte ma z ruky protivníka; alebo: Vykúpte ma z ruky násilníka? 24 Poučte ma, a umĺknem, vysvetlite mi, v čom som poblúdil! 25 Aké pôsobivé sú úprimné reči! Lež na čo mieri vaša výčitka? 26 Či mienite vytýkať slová? Do vetra znejú reči zúfalca? 27 Aj o siroty by ste losovali, aj priateľa by ste predali. 28 Nuž teraz, prosím, obráťte sa ku mne, luhať vám do tváre nebudem. 29 Obráťte sa, prosím, nech sa krivda nedeje, obráťte sa, v tomto mám ešte pravdu. 30 Či je neprávosť na mojom jazyku, či moje ďasno nerozozná skazu?


Pán Boh na Jóba dopustil toľko súženia, že by mu bolo z jeho pohľadu lepšie zomrieť. Preto sa pýta: „Kde vziať silu, aby som vytrval?“ Lebo si uvedomuje, že „v ňom samom nieto pre neho pomoci“. Ani priatelia ho nechápu. Jób sa vo svojom preťažkom „údele“ modlí – utieka sa k Pánu Bohu, ktorý aj na veriaceho môže dopúšťať rozličné utrpenie. Môže však aj odpúšťať, a tak zachraňovať, aj keby človek svojím utrpením a súžením spel k smrti. – – Týmto všetkým nás Jób učí, ako si nezúfať, nestrácať nádej, ani život si neodnímať v našich trápeniach a bolestiach. Aj keď dlho trvajú a pod ich ťarchou klesáme na duchu pre rozličné pokúšania. Aj keď u ľudí nenachádzame porozumenie a pomoc… Pretože nemáme hľadať pomoc v sebe, ani v ľuďoch, ale u Hospodina, „ktorý ustatému dáva silu a rozhojňuje moc bezvládneho. Lebo tí, čo očakávajú na Hospodina, dostávajú novú silu“ (Iz 40,27-31). Máme sa „posilňovať v Pánovi a v moci Jeho sily“ (Ef 6,10). K tomu nás povzbudzuje aj Pán Ježiš Kristus: „Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet“ (Jn 16,33). Preto hoci slabí a mdlí na duchu i tele, modlime sa v našich trápeniach! Aj našich blížnych modlitbou potešujme a posilňujme v ich súženiach: „Prečo si skleslá, duša moja a zmietaš sa vo mne? Očakávaj na Boha, lebo ešte ďakovať budem Jemu, spaseniu svojej tváre, svojmu Bohu!“ (Ž 42,12).
Modlitba: Ďakujeme, Ježišu, že si premohol svet. Ďakujeme, že ho premáhaš aj v nás, lebo starý Adam myslí len na dočasné veci. Ďakujeme, že nás čaká úžasné nebo. Amen.
Pieseň: ES 514
Autor: Ľubica Sobanská


Lebo ty si svätý ľud Hospodinovi, svojmu Bohu, a teba si vyvolil Hospodin, aby si mu bol ľudom zvláštneho vlastníctva nad všetky národy, ktoré sú na tvári zeme. 5.Mojžišova 14,2

Veď jeden je Boh, ktorý obrezaného ospravedlní z viery a neobrezaného skrze vieru. Rímskym 3,30


Matúš 5,17-24 :: Modlíme sa za: Žilina (Tu)