Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:17 — 4.9MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
2.Kráľov 25,22-30
22 Nad zvyšným ľudom, ktorý babylonský kráľ Nebúkadnecar ponechal v Judsku, ustanovil Gedalju, syna Achíkámovho, syna Šáfánovho. 23 Keď sa všetci velitelia vojsk i s mužstvom dopočuli, že babylonský kráľ ustanovil za predstaveného Gedalju, prišli ku Gedaljovi do Micpy, a to Jišmáél, syn Netanjov, Jochanán, syn Káréachov, Serajá, syn Tanchumeta Netófatského, a Jaazanja, syn Maacháťana, spolu so svojím mužstvom. 24 Gedalja im aj ich mužstvu prisahal a povedal: Nebojte sa podrobiť Chaldejcom, zostaňte v krajine, slúžte babylonskému kráľovi a budeme sa mať dobre. 25 Potom, v siedmom mesiaci, prišiel Jišmáél, syn Netanju, syna Elíšámovho z kráľovského potomstva, a desať mužov s ním, zabili Gedalju a ten zomrel. Usmrtili aj Júdejcov a Chaldejcov, ktorí boli s ním v Micpe. 26 Nato sa pobral všetok ľud, od najmenšieho po najväčšieho, aj velitelia vojsk, a odišli do Egypta, lebo sa báli Chaldejcov. 27 V tridsiatom siedmom roku po odvlečení judského kráľa Jójáchína do zajatia, v dvanástom mesiaci, dvadsiateho siedmeho dňa toho mesiaca, v roku svojho nastúpenia omilostil babylonský kráľ Evíl Meródach judského kráľa Jójáchína a prepustil ho z väzenia. 28 Zhováral sa s ním láskavo a jeho stolicu dal postaviť nad stolice kráľov, čo boli s ním v Babylone. 29 Vymenil si teda väzenské šaty a jedával ustavične s ním, po všetky dni svojho života. 30 Zaopatrenia, a to ustavičného zaopatrenia, sa mu dostávalo od kráľa zo dňa na deň, po všetky dni jeho života.
Nepokoje a pokoj. Nepokoje a šarvátky sú vo svete stále prítomné. Mocní diktujú slabším, slabší sa búria a odmietajú násilie. Často ani tí slabší sa nevedia dohodnúť, ale bojujú jedni proti druhým, často aj proti vlastným. Aj medzi tými slabšími navzájom je veľa žiarlivosti, závisti a nevraživosti. Nie je to nič nové. Ako to bolo v dávnych dobách, tak to pretrváva aj v našom svete, za našich dní. – – A predsa ten nepokoj nemusí mať posledné slovo. Oproti tým dávnym dobám sa predsa niečo zmenilo, niečo veľmi podstatné. Ján o tom píše v tretej kapitole: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho Syna dal, aby nik, kto verí v Neho nezahynul, ale mal večný život.“ A práve toto je ten najväčší Boží skutok v dejinách sveta, ktorý mení nepokoj na Boží pokoj! Pokoj, ktorý chráni „naše mysle a naše srdcia v Kristovi Ježišovi“ (Fil 4,7). – – Zárodok tohto pokoja som objavil aj v dnešnom texte. V udalosti, ktorá sa odohrala pri nástupe nového kráľa. Tá udalosť má meno „amnestia“. Odpustenie, obnovenie pokoja. Nie je to samozrejmá vec! Jej základ je v Bohu. To Boh spôsobuje, že aj mocní tohto sveta pocítia túžbu po pokoji a radosti z odpustenia. A že aspoň občas pomáhajú meniť nepokoj na pokoj – aj takým spôsobom, že si z nepriateľov robia priateľov tým, že im odpúšťajú. A dávajú príklad aj nám.
Modlitba: Ďakujem, Bože, za Tvoju amnestiu. Ďakujem, že odpúšťaš moje hriechy, ktoré sú také strašné. Odpusť, že ich beriem na ľahkú váhu, lebo mám pocit, že odpustenie je lacné. Pripomínaj mi Kristovu obeť a jej hĺbku. Amen.
Pieseň: ES 145
Autor: Jozef Grexa st.
Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu. 1.Mojžišova 1,27
Ibaže v Pánovi nieto ani ženy bez muža, ani muža bez ženy. Lebo ako je žena z muža, tak je aj muž skrze ženu, a všetko je z Boha. 1.Korintským 11,11-12
Skutky apoštolov 9,31-35 :: Modlíme sa za: Prešov (Šz)
