Podcast: Play in new window | Download (Duration: 3:55 — 3.6MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Ján 21,20-25
20 Obrátiac sa videl za sebou ísť učeníka, ktorého Ježiš miloval a ktorý sa Mu pri večeri skláňal na hruď a povedal Mu: Pane, kto je Tvoj zradca? 21 Keď ho Peter videl, povedal Ježišovi: Pane, a čo bude s týmto? 22 Ježiš mu odpovedal: Ak ho chcem ponechať, dokiaľ neprídem, čo ťa do toho? Ty ma nasleduj! 23 I rozchýrilo sa medzi bratmi, že ten učeník neumrie. Ježiš mu však nepovedal, že neumrie, ale: Ak ho chcem ponechať, dokiaľ neprídem, čo ťa do toho? 24 To je ten učeník, ktorý svedčí o týchto veciach a napísal toto; vieme, že je pravdivé jeho svedectvo. 25 A je ešte mnoho iného, čo Ježiš učinil. A keby sa všetko dopodrobna malo popísať, myslím, ani svet by nestačil na knihy, ktoré by sa dali napísať.
Čo Vás do toho? Občas máme tendenciu riešiť veci nad rámec svojich schopností, či iných kompetencií. Neprimerane vtieravého, či priamo až dotieravého človeka pravdepodobne nemáme radi. Niekedy musíme takýchto ľudí strpieť, inokedy nájdeme dostatok odvahy, aby sme takého človeka doslova uzemnili poznámkou: Čo ťa do toho? Aj ochota a zvedavosť majú svoje hranice. Na základe biblických informácii zisťujeme, že to nie je nič nové… Aj v časoch Pána Ježiša sa objavovali tendencie vstupovať do Jeho kompetencií a poslania. Môžeme to vidieť na príkladoch, keď učeníci chceli niečo vykonať – či už vo vzťahoch k chorým, k zjavným hriešnikom, či k ľuďom s nízkym spoločenským postavením. Ježiš ich však vždy veľmi decentným, no direktívnym spôsobom – Jemu prirodzenou autoritou – uzemnil slovami dnešného biblického textu v rôznych variáciách: Čo Vás do toho?… že liečim, že uzdravujem, že odpúšťam, že kriesim, že pomáham? V tejto otázke je vyslovená veľká myšlienka o našich vzájomných vzťahoch, kritike aj akceptácii, o odsúdení i odpustení, o otvorených i zatvorených očiach i ušiach, ale aj o odvahe vedieť povedať rozhodné áno aj nie, pravdu aj svedectvo. To je naša cesta. Buďme za to Bohu vďační!
Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, že vieš, čo a kedy máme vedieť. Odpusť, že sa často „rýpeme“ v druhých! Prosíme Ťa, sústreď nás Svojím Duchom na to, čo máme robiť! Amen.
Pieseň: ES 548
Autor: Dušan Havrila
Budeš ako zavlažovaná záhrada a vodný prameň, ktorého vody ťa nesklamú. Izaiáš 58,11
Kto sa však napije z vody, ktorú mu dám Ja, nikdy nevysmädne. Ale voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života. Ján 4,14
Lukáš 24,1-12 • Modlíme sa za: Jabloňovce (DNS)
