Zamyslenie na deň 22.2.2016

MAREK 12,28-34

28 Vtedy pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počul hádať sa, a vidiac, že im správne odpovedal, opýtal sa Ho: Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?   29 Ježiš odpovedal, že prvé je toto: Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán.   30 Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily.   31 Druhé je toto: Milovať budeš blížneho ako seba samého. Nad tieto niet iného väčšieho prikázania.   32 Tu povedal Mu zákonník: Dobre, Majstre, pravdu si povedal, že jeden je Boh a niet iného okrem Neho;   33 a milovať Ho z celého srdca a z celej mysle a z celej sily, a milovať blížneho ako seba samého je omnoho viac ako všetky zápaly a obete.   34 Keď Ježiš videl, ako rozumne odpovedal, riekol mu: Nie si ďaleko od kráľovstva Božieho. A nikto sa Ho viac neopovážil spytovať.


Nie som ďaleko od kráľovstva Božieho? Nevieme, aký bol skutočný motív zákonníka, keď Ježišovi položil túto otázku. Mohla to byť špekulácia, ale aj úprimné hľadanie pravdy. V tejto otázke môžeme však nájsť aj snahu vyjadriť (uchopiť) všetko jednoducho, rýchlo – akoby jedným slovom (jedným receptom). Veď doba je taká rýchla a času je málo. Tak, čo je to prvé, to najzákladnejšie, čo Boh od nás žiada? Náš Pán nepovedal nič nové, čo by onen zákonník nevedel. On neprišiel zákon zrušiť, ale naplniť. Jeho život bol životom lásky k Bohu i k blížnym. V závere uvedeného rozhovoru nám Ježiš trochu poodhalil úprimnosť zákonníkovho srdca slúžiť Bohu: „Nie si ďaleko od kráľovstva Božieho.“ Jedna vec je niečo vedieť, rozumieť tomu, správne to rozanalyzovať, no druhá vec je podľa poznanej pravdy aj žiť. Kráľovstvo Božie – to nie sú vedomosti, poznanie. Poznaním sa k nemu približujeme, keď najskôr spoznávame svoju vlastnú biedu a neschopnosť sami vo svojej sile naplniť Božie prikázania. Bez Krista sme mimo kráľovstva Božieho, lebo akokoľvek sa snažíme milovať Boha i blížnych, vždy to bude len z nás. Iba vtedy, keď je On v strede (a my sa umenšujeme), iba vtedy môžeme žiť podľa prikázania lásky.
Autor: Ľubomír Ďuračka
Pieseň: ES 552


Lebo sme pred Tebou cudzincami a usadlíkmi ako všetci naši otcovia. Naše dni na zemi sú ako tieň a bez nádeje.  1.Kronická 29,15

Nemáme tu trvalé mesto, ale hľadáme ono budúce.   Židom 13,14


1.MOJŽIŠOVA 37,3-4.12-14.23-35(36) :: MODLÍME SA ZA: ŽAŠKOV (LO)