Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:54 — 5.4MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
18. nedeľa po Svätej Trojici
Toto prikázanie máme od Neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj brata. 1.Jána 4,21
Jakub 2,14-26
14 Čo je platné, bratia moji, keď niekto povie, že má vieru, ale nemá skutky? Či ho (takáto) viera môže spasiť? 15 Ak brat alebo sestra nemá odev a nedostáva sa im denný pokrm, 16 a niekto z vás im povie: Choďte v pokoji, zohrejte a najedzte sa! ale nedáte im, čo potrebujú pre telo, čo je to platné? 17 Tak aj viera, ak nemá skutkov, je sama osebe mŕtva. 18 Ale povie niekto: Ty máš vieru a ja mám skutky! Ukáž mi svoju vieru bez skutkov! Ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru. 19 Ty veríš, že Boh je jeden. Dobre robíš. Aj démoni veria, ale sa desia. 20 Či chceš pochopiť, prázdny človeče, že viera bez skutkov je neužitočná? 21 Či náš otec Abrahám nebol ospravedlnený zo skutkov, keď svojho syna Izáka položil na obetný oltár? 22 Vidíš – viera spolupracovala s jeho skutkami a skutkami sa stala dokonalou, 23 a naplnilo sa Písmo, ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť; nazvaný bol priateľom Božím. 24 Vidíte, že zo skutkov býva človek ospravedlnený, a nie zo samej viery. 25 Podobne aj neviestka Rachab: či nebola ospravedlnená zo skutkov, keď prijala poslov a inou cestou ich vypustila? 26 Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov.
Všímajme si okolie. „Dnes kresťanov nie je vidieť.“ Takúto vetu počujeme nielen od ľudí zo sveta, ale aj od nás samých. Cítime, že nám niečo chýba. Čo to je? Viera? Tú máme, veď si čítame Božie Slovo, modlíme sa, snažíme sa aj chodiť do kostola a k Večeri Pánovej, pokiaľ nám to pracovné povinnosti dovolia, či zdravotný stav umožní. Vieme, v koho veríme. Ku viere sa snažíme viesť aj svoje deti alebo vnúčatá. Niekedy to ide dobrovoľne, niekedy možno aj prísnejšie. Aj svoj život sa snažíme viesť podľa kresťanských a biblických zásad a snažíme sa o hodnoty, ktoré pretrvajú. Robíme, koľko len vládzeme alebo dokážeme, a predsa počujeme výčitku, že nás „nie je vidieť“… Jakubov list nám v tejto veci dáva návod. Rieši vzťah viery a skutkov. Ide o jednu mincu z dvoch strán. Na jednej je viera so všetkým, čo sme spomenuli a čo k nej patrí. Na druhej strane sú skutky, teda každodenný praktický život. To je to, čo sa nám nedarí. Nevieme skĺbiť teóriu s praxou. Preto Jakub hovorí, že viera bez skutkov je mŕtva. Každodenný život kresťana sa má skladať nielen z pocitu viery, ale aj z toho, že ju premieňame na drobné. Na jednotlivé skutky. To potrebuje svet okolo nás, ako naše svedectvo viery. Úsmev, radu, pomoc, hocijakú maličkosť alebo aj veľký čin. Všímajme si, čo potrebuje naše okolie! To všetko sú skutky, ktoré majú byť viditeľné. Nie je nás vidno, no nie preto, že by sme neverili, ale preto, že nekonáme veci, ku ktorým nás viera zmocňuje G 5,6. Preto začnime každý deň modlitbou.
Modlitba: Prosím, Bože, daj, aby som mohol byť pre niekoho užitočný alebo niekomu nápomocný! Amen
Pieseň: ES 575
Autor: Peter Švehla
Uzavriem s nimi večnú zmluvu, že im neprestanem dobre činiť. Jeremiáš 32,40
Nezáleží teda na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva. Rímskym 9,16
Marek 10,17-27 :: Efezským 5,15-20 :: Žalm 16 :: Modlíme sa za: Západný dištrikt
