Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:42 — 5.3MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Jób 3,1-26
1 Potom sa Jób ozval a zlorečil dňu svojho narodenia, 2 keď povedal: 3 „Nech zhynie deň, keď som sa narodil, a tá noc, čo povedala: ‚Chlapec sa počal.‘ 4 Nech stemnie ten deň, nech sa oň nezaujíma Boh zhora, nech naň nezasvieti ani lúč svetla. 5 Nech si ho kúpi tma, nech na ňom spočinie tieň smrti a nech sa ho cez deň zmocnia chmáry. 6 Tú noc nech schytia temnoty, nech sa neraduje medzi dňami roka a nech sa nezaráta do počtu mesiacov. 7 Nech je tá noc neplodná, nech v nej nezaznie nijaký jasot, 8 nech ju preklínajú tí, čo zlorečia dňu, čo sú schopní zobudiť Leviatana. 9 Nech sa stemnejú jej večerné hviezdy a nech márne čaká na svetlo, lebo ho neuvidí, ani keď ranná zora otvorí viečka, 10 pretože mi neuzavrela brány materského lona a neskryla predo mnou trápenie. 11 Prečože som sa nenarodil mŕtvy, nezahynul som, len čo som vyšiel z lona matky? 12 Prečo ma vzali na kolená a načo ma nadájali prsia? 13 Veď teraz by som nerušene ležal, spal a odpočíval 14 s pozemskými kráľmi a ich radcami, ktorí si stavajú hrobky, 15 alebo s kniežatami, čo majú zlato a plnia si domy striebrom. 16 Alebo — tak ako potratený a zakopaný plod, vôbec by som nebol, tak ako deti, čo nikdy nevideli svetlo. 17 Tam bezbožníci prestávajú zúriť a odpočívajú vysilení. 18 Všetkým väzňom tam dajú pokoj, nepočujú hlas dozorcu. 19 Je tam malý aj veľký; a otrok je slobodný od svojich pánov. 20 Prečo zmorený dostáva svetlo a načo je život zatrpknutým v duši, 21 čo čakajú na smrť, ktorá neprichádza? Hľadajú ju síce viac ako ukryté poklady, 22 čo sa radujú, ba plesajú, keď nájdu hrob. 23 Prečo dostáva svetlo muž, pred ktorým je skrytá vlastná cesta, a za ktorým ju Boh uzavrel? 24 Lebo mal by som jesť, ja však vzdychám a môj nárek sa valí ako voda. 25 Veď ma postihlo to, čoho som sa hrozil, a to, čoho som sa bál, prichádza na mňa. 26 Nemám pokoj, utíšenie ani oddych, ale prišiel zmätok.“
Prečo? Jób vyjadruje hĺbku svojho utrpenia, ale nikomu ju neadresuje. Preklína deň svojho narodenia. Bolo to ťažké trápenie, čo prežíval. Možno sa nám do úst tlačí otázka: „Prečo?“ Keď je Pán Boh milujúci, prečo musel Jób tak trpieť? Prečo Boh dopustil, aby mal Jób taký ťažký život? Neraz sa aj v dnešnej dobe pýtame: prečo máme vo svete vojny, prečo nevinní ľudia trpia, prečo trpia ľudia v našom okolí? Pán Boh má však s každým Svoj plán. Každé ľudské trápenie vidí a nikoho nenecháva samého. Chce byť našou oporou, našou posilou, naším Záchrancom, Spasiteľom a Pomocníkom. Poslal Svojho nevinného Syna, aby niesol ťažoby nás všetkých. Na dreve kríža sám zažil opustenie a pýtal sa Svojho Otca: „Prečo si ma opustil?“ Vie, čo prežívame vo svojich skúškach. Preto silu na prekonanie všetkého nájdeme iba v Ňom. Silu na každý nový deň, ktorý je pred nami. Pán Ježiš zomrel na dreve kríža za mňa i za teba, lebo nás miluje. Dôverujme Jeho láske a On nám dá novú istotu, nádej a silu všetko prekonať spolu s Ním. Bez Neho sme vo svete stratení, ale s Ním po boku zvládneme všetko. Lebo On sa o nás postará.
Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nás považuješ za hodných trpieť za svätosť. Odpusť mi, že niekedy ju radšej opúšťam, len aby mi bolo lepšie. Prosím Ťa, premieňaj moje vnútro na Kristov obraz. Amen.
Pieseň: ES 501
Autor: Jana Ilčisková
Pán, Hospodin, mi dal jazyk učeníkov, aby som vedel unaveného posilniť slovom. Izaiáš 50,4
Kedy sme Ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme za Tebou? Matúš 25,39
2.Korintským 6,1-10 :: Modlíme sa za: Vrútky (TuS)
