Zamyslenie na deň 2.11.2022

Zjavenie Jána 16,17-21

17 Aj siedmy anjel vylial svoju čašu na vzduch, a vyšiel z chrámu od trónu mohutný hlas: Stalo sa! 18 Nato nastali blesky, zvuky, hromy a veľké zemetrasenie, aké nebolo odvtedy, čo je človek na zemi; také veľké bolo zemetrasenie. 19 A veľké mesto sa rozpadlo na tri čiastky a mestá národov padli. Boh sa rozpomenul na veľký Babylon, aby mu dal kalich vína svojho rozhorčeného hnevu. 20 Všetky ostrovy zmizli a vrchov viac nebolo. 21 Veľký ľadovec ako závažie padal z neba na ľudí a rúhali sa Bohu pre pliagu ľadovca, lebo veľmi veľká bola jeho pliaga.


Ako vzduch. Môže sa zdať, že rany zo Zjavenia Jánovho sú opisom ľuďmi spôsobených ekologických katastrof. Otrávené vody a vzduch, vyschnuté rieky, zosilnená žiara slnka. To všetko už teraz poznáme ako ovocie nášho sebectva. Je to jednoduché: netriediť odpad, nenápadne odhodiť smeti, ušetriť peniaze znefunkčnením filtra pod kapotou ukrytého motora… Prečiny nenápadné ako vzduch sa stratia v atmosfére. Nikto ťa nepristihne a nič z toho nespôsobí katastrofu. Tá vznikne až keď sa všetko sčíta. – – No človek, ktorý miluje Boha a svojho blížneho sa zachová zodpovedne a bude činiť dobré skutky, hoc´ neviditeľné ako vzduch. Tam, kde nebude ocenený, dokonca aj tam, kde mu bude hroziť výsmech. Veriaci majú s Božou pomocou víťaziť nad vlastným egom a mnohé veci neviditeľné ako vzduch sa pre nich stanú vzácnymi ako vzduch… – – Vzduch – neviditeľným jedom a vírusmi znečistený… Dolieha to na nás aj v čase písania tohto textu. Dbajme na to, aby atmosféra okolo nás nebola ani duchovne znečistená, lebo nejde tu o nič menej, ako o život…! – – A na záver príde zemetrasenie. Nevieme o vplyve človeka na vznik zemetrasenia. Táto rana nás ubezpečuje, že to predsa len nie sme my, kto bude režisérom posledných vecí… Našťastie, nie sme jediní správcovia nášho osudu! Nad ľudskou hriešnosťou nakoniec zvíťazí Božia milosť. „Neboj sa, len ver!“

Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, za Tvoju moc a dobrotu! Odpusť, že ničíme zem, a pritom ubližujeme aj sebe! Chráň nás pred naším sebectvom a veď nás po cestách Kristovej lásky! Amen.
Pieseň: ES 627
Autor: Pavol Trúsik


Prečo zmorený dostáva svetlo a načo je život zatrpknutým v duši, čo čakajú na smrť, ktorá neprichádza? Jób 3,20-21

Teraz však ešte nevidíme, že Mu bolo podriadené všetko. Hebrejom 2,8


Efezanom 5,25-32 •  Modlíme sa za: Svätý Kríž – Lazisko (LOS)