Zamyslenie na deň 17.4.2022

Ján 20,1-10

1 V prvý deň po sobote, včasráno, keď ešte bola tma, prišla Mária Magdaléna ku hrobu a videla kameň odvalený od hrobu. 2 I bežala a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého Ježiš miloval, a hovorila im: Vzali Pána z hrobu a nevieme, kam Ho položili. 3 Peter a ten druhý učeník pobrali sa teda a šli ku hrobu. 4 Obaja bežali spolu, ale ten druhý učeník predbehol Petra a prišiel prvý ku hrobu. 5 Nahnúc sa, videl tam plachty ležať, ale nevošiel dnu. 6 Tu prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, vstúpil do hrobu a videl tam plachty ležať. 7 Ale šatka, ktorú (Ježiš) mal na hlave, nebola medzi plachtami, lež osobitne zvinutá na inom mieste. 8 Vtedy vošiel aj ten druhý učeník, ktorý prišiel prvý ku hrobu, i videl a uveril; 9 ešte totiž nepoznali Písmo, že mal vstať z mŕtvych. 10 Potom sa učeníci vrátili domov.


Stretnutie s Ježišom premieňa. Podľa Jánovho Evanjelia bola Mária Magdaléna prvým svedkom vzkriesenia. Prvá vidí odvalený kameň, prvá oznamuje správu učeníkom o prázdnom hrobe. Mohlo by sa zdať, že bola privilegovanou osobou. V Evanjeliu podľa Lukáša v siedmej kapitole sa však o nej dozvedáme, že bola ženou pochybnej povesti, niekým, kým ostatní skôr pohŕdali. Bola to však ona, kto vylial na Ježišove nohy drahú masť a poutierala ju vlastnými vlasmi. Pristupuje k Nemu so slzami, s hlbokou ľútosťou nad svojimi hriechmi. Toto stretnutie s Ježišom zmenilo jej život. Opustila cestu hriechu a nasledovala Ježiša. A práve táto žena, ktorej stretnutie s Ježišom zmenilo život, sa stáva prvým svedkom Jeho vzkriesenia. Tí, čo v pokání prijímajú a prežívajú veľkosť Božej milosti, dostávajú novú šancu. Bez ohľadu na to, ako dobabrali svoj život, čo všetko pokazili, ako sa na nich pozerajú druhí, Pán im dáva možnosť nového začiatku. Stávajú sa Jeho nasledovníkmi a Jeho svedkami. Ako svedectvo Márie o prázdnom hrobe pohlo učeníkov k aktivite a viere, tak aj svedectvo tých, čo dostali dar nového života, privádza ľudí k živému Pánovi.
Modlitba: Ježišu, ďakujeme Ti, že si ožil, aby v nás mohlo ožiť to dobré, čo si v nás stvoril. Odpusť, že to niekedy pochovávam. Prosím, veď ma Svojím Duchom, nech nezostávam na chodníkoch hriechu, ale kráčam po ceste služby Tebe! Amen.
Pieseň: ES 462
Autor: Ján Hroboň


Keď sa blížil čas Dávidovej smrti, prikázal svojmu synovi Šalamúnovi: „Odchádzam ako každý pozemšťan. Ty však buď silný a zmužilý! Zachovávaj povinnosti voči svojmu Bohu, Hospodinovi.“ 1.Kráľov 2,1-2.3

Zmŕtvychvstalý povedal: Pokoj vám! Ako Mňa poslal Otec, tak Ja posielam vás. Ján 20,21


Marek 16,1-8 • 1.Korintským 15,1-11 • 1.Samuelova 2,1-8a •  Modlíme sa za: Kompas – tréningové centrum