Zamyslenie na deň 17.11.2019

Predposledná nedeľa cirkevného roka
Všetci totiž musíme sa ukázať pred súdnou stolicou Kristovou. 2.Korintským 5,10


Jób 14,1-6(7-12)13(14)15-17

1 Človek narodený zo ženy žije krátko, ale je plný vzrušenia. 2 Vypučí ako kvet a zvädne, mizne ako tieň a nemá stálosť. 3 Ale Ty aj na takého otváraš svoje oko a vedieš ho na súd so sebou. 4 Kto získa čisté z nečistého? Nikto! 5 Ak sú určené jeho dni, počet jeho mesiacov je u Teba, vymeral si mu hranice, ktoré nemôže prekročiť. 6 Odvráť svoj pohľad od neho a nechaj ho, aby sa zaradoval ako nádenník svojmu dňu!

(7 Lebo strom má nádej; ak ho vytnú, znova vyženie a jeho výhonok neprestane žiť. 8 Ak mu zostarne koreň v zemi a v prachu zeme odumrie mu peň, 9 vypučí od vône vody, vyženie mládnik ako sadenec. 10 Ale ak muž zomrie, je po ňom, ak človek skoná, kdeže je? 11 Ako vody sa tratia z jazera a rieka opadá a vysychá, 12 tak človek si ľahne, a nepovstane; pokiaľ sa nerozpadnú nebesá, neprebudí sa zo svojho spánku.)

13 Kiežby si ma schoval do podsvetia a skryl ma, kým sa Tvoj hnev neodvráti; kiežby si mi určil lehotu a spomenul si na mňa.

(14 Keď človek umrie, či môže ožiť? Prečkal by som všetky dni borby, kým ma vystriedajú.)

15 Ty by si volal, a ja by som sa Ti ozval, keď by si zatúžil po diele svojich rúk. 16 Lebo potom počítal by si moje kroky a nestriehol by si na môj hriech. 17 V mešci by bol spečatený môj priestupok a môj hriech by si prikryl.


Ľudský pohľad – Božie riešenie. Človek Jób – zasiahnutý a obklopený realitou života: strata majetku a sociálnych istôt, tragická smrť detí, strata zdravia a bolestivý kríž choroby – opisuje ľudský život, ako taký, ktorý za veľa nestojí. A kto za to z ľudského pohľadu môže? Boh. Boh, ktorý človeka stále pozoruje, vedie s ním súd a vymeral mu hranice života. Boh, ktorý sa na človeka hnevá, lebo by chcel získať čisté z nečistého. A tak Boh človeku nedá dýchať. Je šanca, že by to všetko mohlo byť inak. A kto to všetko môže zmeniť? Pozoruhodné je, že v Jóbovom uvažovaní je to opäť Boh. Človek Jób sníva o tom, že by to mohlo byť všetko inak, ak by smrť – podsvetie – bolo iba dočasným úkrytom, z ktorého by nás povolal – vyviedol Boží hlas. Zo smrti do života. Z ničoty do slávy Božích detí. Čo sa javilo prehrou, stalo by sa víťazstvom Božej lásky a Božieho odpustenia. Jób sníval sen. Podobné sny snívame mnohí. Boh však premenil sen na skutočnosť skrze Ježiša Krista…! Boh skrze Neho volá človeka, túži po diele Svojich rúk, prichádza za nami so správou – tvoj hriech som prikryl. Túžim po tebe! Nie iba chvíľkovo, ale natrvalo! Nie dočasne, ale až na veky! Ozvi sa MU aj dnes! A vytrvalo čakaj na odpoveď!
Modlitba: Nedokážem nájsť slová vďaky, Pane Ježišu. Čo si pre nás obetoval a čo si nám dal! Odpusť, že mám príliš málo úcty k Tebe a príliš málo Ti dávam svoj život, ktorý si kúpil Svojou krvou. Amen.
Pieseň: ES 231
Autor: Dušan Cina


Izraelci opäť volali k Hospodinovi: Hrešili sme proti Tebe, lebo sme opustili nášho Boha. Sudcov 10,10

Vytrhol nás z moci tmy a preniesol do kráľovstva Svojho milovaného Syna. V Ňom máme vykúpenie, odpustenie hriechov. Kolosenským 1,13-14


Matúš 25,31-46 :: Rímskym 14,(1-6)7-13 :: Žalm 115 :: Modlíme sa za: Časopis Reformačné listy