Zamyslenie na deň 15.9.2016

JEREMIÁŠ 19,1-13

1  Takto riekol Hospodin: Choď, kúp si hlinený krčah od hrnčiara, vezmi so sebou niektorých zo starších ľudu i zo starších kňazstva,   2  vyjdi do údolia Ben Hinnóm, ktoré je pri vchode do Črepinovej brány, a hlásaj tam slová, ktoré ti poviem.   3  Hovor: Počujte slovo Hospodinovo, judskí králi a obyvatelia Jeruzalema: Takto riekol Hospodin, Boh Izraela: Ajhľa, ja privediem takú pohromu na toto miesto, že každému, kto o tom počuje, bude hučať v ušiach,   4  pretože ma opustili, znešvárili toto miesto a kadili iným bohom, ktorých nepoznali ani oni, ani ich otcovia, ani králi Júdu, a naplnili toto miesto krvou nevinných.   5  Vystavali Baalove výšiny, aby spaľovali svojich synov ohňom ako spaľovanú obeť, čo som neprikázal ani nenariadil, ba ani na um mi to neprišlo.   6  Preto, hľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodinov – keď sa toto miesto nebude viac menovať Tófet alebo údolie Ben Hinnóm, ale Údolie vraždy.   7  Zmarím radu Júdu a Jeruzalema na tomto mieste, pozrážam ich mečom pred ich nepriateľmi, a to rukou tých, ktorí im siahajú na život; ich mŕtvoly dám nebeskému vtáctvu a poľnej zveri za pokrm.   8  Toto mesto urobím hrôzou a výsmechom; každý, kto prejde popri ňom, zhrozí sa nad jeho ranami.   9  Nakŕmim ich mäsom vlastných synov a mäsom vlastných dcér, takže jeden bude jesť mäso druhého pri obliehaní a trápení, ktorým ich stiesnia ich nepriatelia a tí, čo im siahajú na život.   10  Potom rozbi krčah pred očami mužov, ktorí pôjdu s tebou,   11  a povedz im: Takto vraví Hospodin vojov: Podobne rozbijem tento ľud a toto mesto, ako rozbíjajú hrnčiarsku nádobu, ktorú už nemožno opraviť. Pochovávať budú v Tófete pre nedostatok miesta na pochovávanie.   12  Takto naložím s týmto miestom – znie výrok Hospodinov – i s jeho obyvateľmi, aby som toto miesto urobil podobným Tófetu.   13  Domy Jeruzalema a domy judských kráľov budú poškvrnené ako miesto Tófetu, totiž všetky domy, na strechách ktorých kadili celému voju nebies a úliatby obetovali iným bohom.


„Hospodine, podrž Svoj hnev a daj nám nejaký čas.“ Pán Boh prikazuje prorokovi Jeremiášovi, aby starším ľudu a kňazom názorne ukázal, ako dopadne národ i mesto Jeruzalem, keď sa jeho príslušníci a obyvatelia odklonili od životného štýlu, ktorý Svojmu ľudu ponúkol Hospodin, a naopak uctievali Baala, boha, ktorému neváhali obetovať ani vlastné deti. I do nášho prostredia a k našim predstaviteľom by bolo potrebné prehovoriť podobnými udalosťami. I naša spoločnosť všetko podriadila bohu trvalého hospodárskeho rozmachu, bohu rastu národného produktu, bohu rastu životnej úrovne, bohu zábavy, či ako všelijako sme zvyknutí ho nazývať a je mu ochotná obetovať svoje deti, prírodu a otrockú prácu ľudí. Celá táto konzumná civilizácia dopadne ako roztrieštená hlinená nádoba. Je to len otázka času. Ten snáď ešte ostáva, aby sme sa pokúsili o nápravu prv, než nás rozdrvia tí, ktorých sme stáročia vykorisťovali a naučili ich tým najkrutejším kúskom krvilačného božstva „rastu večného blahobytu“ – Baala. Hospodine, prosíme Ťa, ešte zadrž Svoj hnev, ešte nám daj nejaký čas, aby sme mohli činiť pokánie a nájsť tvoj životný štýl! Prebuď nás, kresťanov, aby sme prinášali radostnú zvesť o Tvojom kráľovstve a o možnosti návratu k Tebe.
Autor: Jozef Vereščák
Pieseň: ES 538


Uzavriem s nimi večnú zmluvu, že im neprestanem dobre činiť. Jeremiáš 32,40

Aby, ospravedlnení Jeho milosťou, stali sme sa dedičmi podľa nádeje večného života. Títovi 3,7


FILIPSKÝM 1,19-26 :: MODLÍME SA ZA: NOVÉ ZÁMKY (DN)