Podcast: Play in new window | Download (Duration: 4:32 — 4.2MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
2.MOJŽIŠOVA 2,11-25
11 V tom čase, keď Mojžiš vyrástol, vošiel k svojim bratom a videl ich bremená. Vtom spozoroval, ako istý Egypťan bije Hebrejca, jedného z jeho bratov. 12 Poobzeral sa sem i tam, a keď videl, že tam nieto nikoho, zabil Egypťana a zahrabal ho do piesku. 13 Na druhý deň vyšiel, a hľa, dvaja Hebrejci sa hádali. Povedal vinníkovi: Prečo biješ svojho blížneho? 14 Ten odpovedal: Kto ťa ustanovil za veliteľa a sudcu nad nami? Chceš aj mňa zabiť, ako si zabil Egypťana? Vtedy sa Mojžiš preľakol a povedal: Akiste vyšla vec najavo. 15 Keď sa faraón o tom dopočul, chcel dať zabiť Mojžiša; Mojžiš však utiekol pred faraónom a usadil sa v Midjánsku. Sadol si tam pri studni. 16 Midjánsky kňaz mal sedem dcér, tie prišli, načierali vodu a nalievali do napájadiel, aby napojili ovce svojho otca. 17 Tu prišli pastieri a odohnali ich, ale Mojžiš vstal, pomohol im a napojil ich ovce. 18 Keď prišli k svojmu otcovi Reúélovi, ten sa opýtal: Prečo ste sa dnes tak skoro vrátili? 19 Odpovedali mu: Nejaký Egypťan nás vyslobodil z rúk pastierov, nabral nám vody a napojil ovce. 20 I povedal svojim dcéram: Kde je? Prečo ste toho muža nechali tam? Zavolajte ho, nech sa naje. 21 Mojžiš uznal za dobré bývať u tohto muža a ten dal Mojžišovi svoju dcéru Cippóru za manželku. 22 Tá porodila syna a on mu dal meno Géršóm, lebo povedal: Cudzincom som bol v cudzej krajine. 23 Po dlhom čase zomrel egyptský kráľ; Izraelci však vzdychali pod ťarchou nútených prác a bedákali. Ich volanie o pomoc pri nútených prácach došlo až k Bohu. 24 Boh počul ich bedákanie a rozpomenul sa na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jákobom. 25 I pohliadol Boh na Izraelcov a dal sa im poznať.
Cudzinec v cudzej krajine. Mojžiš. „Zabil Egypťana a zahrabal ho do piesku.“ Naivne si myslel, že si to nikto nevšimol. Ale ako sám vyznáva, celá vec vyšla najavo. Nepodarilo sa nič „ututlať“. Mojžiš sa zo strachu pred svojou smrťou stal utečencom, neskôr cudzincom v cudzej krajine. – – Aj dnes život prináša do ľudských osudov zlyhanie, strach i útek. Často sa snažíme „ututlať“ všetko, čo by na našu osobu mohlo vrhať nepekné svetlo. Nie sme ochotní priznať si chybu pred ľuďmi, v mnohých prípadoch ani hriech pred Bohom. Utekáme, lebo sa bojíme spravodlivého trestu. Pred ľuďmi sa dá všeličo skryť, všeličo však môže skôr či neskôr vyjsť najavo, ale pred Bohom sú všetky veci okamžite zjavné. Oplatí sa utekať? Žalmista hovorí: „Keby som vstúpil na nebesá, tam si Ty; a keby som si ustlal v záhrobí, aj tam si Ty. Keby som si vzal krídla rannej zory a býval pri najvzdialenejšom mori, aj tam by ma odprevadila Tvoja ruka a Tvoja pravica by ma uchopila“ (Ž 139,8-10). – – Prežívajme, teda, aj dnes radosť z Božej prítomnosti, že nás vidí, že o nás vie, že nás počuje a záleží Mu na nás! Pán Ježiš nás učí inej zásade: „Neprotivte sa zlému!“ a „Milujte svojich nepriateľov!“
Autor: Jozef Pacek
Pieseň: ES 483
Či nesmiem verne vyrozprávať to, čo mi Hospodin vložil do úst? 4.Mojžišova 23,12
Lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli. Skutky apoštolov 4,20
MICHEÁŠ 7,7-9.18-20 :: MODLÍME SA ZA: ISTEBNÉ (LO)
