Zamyslenie na deň 15.4.2022

Veľký piatok – Parasceve
Boh tak miloval svet, že dal Svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal večný život. Ján 3,16


Ján 19,16b-30

A oni prevzali Ježiša. 17 I niesol si sám kríž a šiel na miesto, ktoré sa menovalo Lebečné miesto a po hebrejsky Golgota. 18 Tam Ho ukrižovali a iných dvoch s Ním, z jednej aj z druhej strany, a v prostriedku Ježiša. 19 Pilát napísal aj nápis a dal vyvesiť na kríž. A napísané bolo: Ježiš Nazaretský, kráľ židovský. 20 Tento nápis čítalo mnoho Židov, pretože miesto, kde ukrižovali Ježiša, bolo blízko mesta; a nápis bol hebrejský, latinský a grécky. 21 I povedali veľkňazi Pilátovi: Nepíš: Kráľ židovský, ale že On povedal: Kráľ židovský som! 22 Ale Pilát odpovedal: Čo som napísal, napísal som. 23 Vojaci, keď ukrižovali Ježiša, vzali Jeho rúcho, rozdelili ho na štyri čiastky, každému vojakovi po jednej, (a vzali) aj spodný odev. A spodný odev nebol zošívaný, ale od vrchu vcelku utkaný. 24 Preto si povedali: Netrhajme ho, ale losujme, čí bude; aby sa naplnilo Písmo: Rozdelili si moje rúcho a o môj odev losovali. Vojaci teda tak spravili. 25 Pri kríži Ježišovom stáli Jeho matka a sestra Jeho matky, Mária Kleofášova a Mária Magdaléna. 26 Keď Ježiš uvidel matku a vedľa nej stáť učeníka, ktorého miloval, riekol matke: Žena, ajhľa, tvoj syn! 27 Potom riekol učeníkovi: Ajhľa, tvoja matka! A od tej hodiny prijal ju učeník k sebe. 28 Potom vidiac, že je už všetko dokonané, aby sa naplnilo Písmo, povedal Ježiš: Žíznim! 29 A bola tam nádoba plná octu. Hubku teda, plnú octu, nasadili na yzopovú tyč a podali Mu k ústam. 30 Ako Ježiš okúsil ocot, riekol: Dokonané! A nakloniac hlavu, odovzdal Ducha (Bohu).


Kladiem si otázku: Musel ísť Pán Ježiš touto cestou? Veď bol Boh! Kedykoľvek mohol toto šialenstvo zrady, falošného odsúdenia, neustáleho potupovania zatrhnúť: „Dosť!!! Takto sa správate k Tomu, ktorý vás prišiel zachrániť?“ Na Jeho povel by okamžite nastúpilo 12 plukov anjelov. Prečo sa nechal bičovať, a potom potupne pribiť na kríž? – – Alebo sa na to pozrime z iného uhla pohľadu: Prečo žil Ježiš na zemi tak dlho? Nemohol prísť len na krátku chvíľu, aby zomrel za naše hriechy? Nestačil by mu len rok, možno mesiac? Vziať na seba hriechy je jedna vec, ale znášať naše človečenstvo, hlad, drinu, bolesť, sklamania, choroby, nepohodlie…? Načo sa zaťažovať životom, keď nemusel? Pretože chcel, aby sme Mu dôverovali. Pretože chcel vedieť, čo všetko je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. A pretože nám úplne rozumie, môžeme k Nemu s dôverou prísť: „Veď nemáme veľkňaza, ktorý by s nami nemohol súcitiť v našich slabostiach, ale veľkňaza, ktorý vo všetkom prešiel skúškami podobne, ako my, avšak bez hriechu. Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas“ (Žid 4,15-16). Potrebujeme k nemu pristúpiť… Preto Pán prežil náš život, aby sme Mu mohli zveriť ten svoj.
Modlitba: Ježišu, ďakujem Ti, že si prišiel na túto zem! Odpusť, že ma viac rozvášnia úspechy svetských celebrít, než Tvoja obeť! Napĺňaj moje srdce Svojou láskou, aby som pred Tebou padol na kolená s úžasom a nefalšovanou vďakou! Amen.
Pieseň: ES 8
Autor: Stanislav Kocka


Nakloň moje srdce k Tvojim rozhodnutiam, nie k ziskuchtivosti. Žalm 119,36

Ježiš Kristus sa ponížil a stal sa poslušným až na smrť, a to až na smrť na kríži. Filipským 2,8


Ján 19,16-30 • 2.Korintským 5,(14b-18)19-21 • Izaiáš 52,13-15; 53,1-12 • Lukáš 23,32-49 •  Modlíme sa za: Chmeľov (ŠZS)