Podcast: Play in new window | Download (Duration: 4:25 — 4.1MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
JEREMIÁŠ 18,1-12
1 Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina: 2 Vstaň, choď do hrnčiarovho domu, a tam ti oznámim svoje slová. 3 Nato som zostúpil do domu hrnčiarovho. Ten práve pracoval na hrnčiarskom kruhu. 4 Keď sa v hrnčiarových rukách skazila nádoba, ktorú robil z hliny, urobil z nej opäť inú nádobu, ako uznal za správne. 5 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: 6 Dom Izraela, či ja nemôžem naložiť s vami ako tento hrnčiar? – znie výrok Hospodinov. Ajhľa, ako je hlina v hrnčiarových rukách, tak ste vy v mojej ruke, dom Izraela. 7 Raz poviem o niektorom národe alebo kráľovstve, že ho vykorením, zrútim a zničím; 8 ale ak sa národ, o ktorom som to hovoril, odvráti od svojho zla, oľutujem pohromu, ktorú som naň zamýšľal dopustiť. 9 Inokedy poviem o niektorom národe alebo kráľovstve, že ho vystaviam a vysadím; 10 ale ak by konal, čo sa mi nepáči, a nedal by na môj hlas, oľutujem dobro, ktoré som mu zasľúbil preukázať. 11 Teraz však povedz mužom Júdu a obyvateľom Jeruzalema: Takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja chystám proti vám pohromu a vymýšľam plán proti vám. Odvráťte sa každý od svojej zlej cesty a polepšite svoje cesty a skutky. 12 Oni však povedali: To je beznádejné! My pôjdeme za vlastnými myšlienkami a budeme konať každý podľa svojho zatvrdnutého zlého srdca.
V rukách nebeského hrnčiara. Keď sa človek narodí, je vlastne akoby len kusom beztvarej hliny, ktorú si Pán Boh položil na hrnčiarsky kruh a začal ju pozvoľna formovať. Najprv láskou a starostlivosťou našich rodičov a keď dostaneme viac rozumu, začne k nám hovoriť priamo On sám. Svojím Slovom nám pomáha, aby z nás vyrástli slobodní, krásni a statoční ľudia. Človek však nebýva dobrou hlinou. Každý z nás sa Pánu Bohu vzpiera, vyhovára sa, uhýba, schováva sa a stále niečo predstiera. Tak, ako hrnčiar tvorí nádobu jemnými pohybmi svojich rúk, tak Pán Boh tvorí, formuje, pretvára, napomína a povzbudzuje každého z nás Svojím Slovom. Niekedy sa zdá, že hrnčiar svojimi rukami skoro nehýbe, a predsa sa mu hlina pod rukami mení. Božie Slovo vyzerá často ako chabé a bezbranné, a predsa sa práve jeho vplyvom človek postupne mení a stáva lepším. Nie sme však niekedy Pánu Bohu protivní ako Jeremiášovi súčasníci? Nie sme takí namyslení, že už vopred všetko nové a nezvyčajné odmietame? V takých prípadoch pomáha jediná vec. Životný zlom a otras, pri ktorom sa človeku zrútia všetky falošné istoty, všetka pýcha a sebaistota. Možno si i my budeme musieť raz priznať, že sa nám život nevydaril a sme ako tá nevydarená nádoba z hliny. Budeme mať však dosť sily a pokory uznať to a začať odznova? Hliny sa nikto nepýta, ale človeka sa Pán Boh pýta a čaká na jeho odpoveď.
Autor: Jozef Vereščák
Pieseň: ES 628
Hospodin je pravý Boh, On je živý Boh a večný Kráľ! Jeremiáš 10,10
Kráľ kraľujúcich a Pán panujúcich, On jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle, ktoré nikto z ľudí nevidel, ani nemôže vidieť. Jemu česť a večná moc! 1.Timoteovi 6,15-16
SKUTKY APOŠTOLOV 9,36-42 :: MODLÍME SA ZA: NOVÉ SADY (DN)
