Zamyslenie na deň 12.4.2025

Lukáš 22,54-62

54 Potom ho chytili a voviedli do veľkňazovho domu. Peter ho z diaľky nasledoval. 55 Uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si. Aj Peter si sadol medzi nich. 56 Tu si ho všimla jedna slúžka, ako sedí pri ohni. Zahľadela sa na neho a povedala: „Aj tento bol s ním.“ 57 Ale on zaprel a povedal: „Žena, nepoznám ho.“ 58 O chvíľu ho uzrel iný a povedal: „Aj ty si z nich.“ Potom Peter povedal: „Človeče, nie som.“ 59 A keď prešla asi hodina, ktosi iný prisviedčal: „Naozaj, aj ten bol s ním, veď je Galilejčan.“ 60 Ale Peter povedal: „Človeče, neviem, čo hovoríš.“ Tu zrazu, kým ešte hovoril, zaspieval kohút. 61 Vtedy sa Pán obrátil, pozrel na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ktoré mu povedal: „Skôr ako dnes zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš.“ 62 Peter vyšiel von a horko sa rozplakal.


Pohľad pravdy. Koľkokrát si si možno pomyslel: keby ten pohľad radšej neexistoval! Veď sa nedá zniesť. Áno, Ježišov pohľad smerujúci priamo do tvojho vnútra väčšinou bolí, páli – až spaľuje. Nezostáva po ňom veľa, len sklamanie a akási trpká pachuť života. Rozmýšľaš, kto vlastne si, a prichádzaš o všetky ilúzie. Nedalo by sa žiť bez toho pohľadu? Mnohí ľudia to skúšajú a zdá sa, že im to aj vychádza – ale stojí to za to? Radšej znesiem pohľad pravdy tu a teraz; radšej budem teraz plakať, aby som sa nakoniec mohla radovať. Lebo viem, že Ježišov pohľad pravdy je zároveň pohľadom lásky. On ma nechce odsúdiť, ale zachrániť! Niekedy mi trvá, kým si to uvedomím. A niekedy ma Pán stavia do tej istej situácie znovu a znovu práve preto, aby som si mohla už tu v prítomnosti uvedomiť, aké to je: obstáť s Bohom. Nezlyhať, ale zvíťaziť! Tá predzvesť večného Božieho kráľovstva je úžasná a ja za ňu nedokážem dostatočne poďakovať.

Modlitba: Pane Ježišu, ďakujem za Tvoju milosť voči mne. Ďakujem najmä za tie chvíle života, v ktorých si mi otvoril oči, aby som mohla vidieť, ako veľmi Ťa potrebujem, a zároveň spoznávať Tvoju lásku. Každý deň mi dávaš príležitosť k pokániu, k návratu a víťazstvám vo viere, hoci som si to nezaslúžila. Nedaj mi zabudnúť, že aj plač nad sebou sa môže stať mojím požehnaním. Amen.
Pieseň: ES 448
Autor: Renáta Rényiová


Vtedy Jozua padol tvárou na zem, klaňal sa mu a spýtal sa: „Čo chce povedať môj Pán Svojmu služobníkovi?“ Jozua 5,14

Saul sa spýtal: „Kto si, Pane?“ A Pán odpovedal: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale vzchop sa a postav sa na nohy. Totiž preto som sa ti zjavil, aby som ťa ustanovil za Svojho služobníka a svedka toho, čo si videl, i toho, čo ti ukážem.“ Skutky apoštolov 26,15-16


Zjavenie 14,1-3(4.5) • Modlíme sa za: Obišovce (KoS)


Otázky na rozjímanie:

  1. Ako môžem prijať Ježišov pohľad pravdy, ktorý môže byť bolestný, ale zároveň je pohľadom lásky a záchranou, a ako môžem túto pravdu aplikovať v mojom živote?

  2. Čo znamená pre mňa byť ochotný priznať svoje slabosti a zlyhania, ako to urobil Peter, a ako môžem túto skúsenosť použiť na rast viery a duchovného rastu?

  3. Ako môžem rozlíšiť chvíle, kedy sa môžem cítiť zranený alebo sklamaný, a ako môžem namiesto toho hľadať Božiu milosť a lásku, aby som mohol zvíťaziť nad svojimi slabosťami?