Podcast: Play in new window | Download (Duration: 6:19 — 11.6MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Ester 8,1-17
1 V ten deň kráľ Ahasvér odovzdal kráľovnej Ester dom Hámána, protivníka Židov, a Mordochaj prišiel pred kráľa, lebo Ester oznámila kráľovi, čím jej je. 2 Kráľ sňal svoj pečatný prsteň, ktorý odobral Hámánovi, a dal ho Mordochajovi. Potom Ester ustanovila Mordochaja nad domom Hámánovým. 3 Ester hovorila ďalej ku kráľovi, padla mu k nohám, plakala a prosila ho o zľutovanie, aby odvrátil pohromu, ktorú prichystal Hámán Agagský, i to, čo zlé povymýšľal proti Židom. 4 Kráľ vystrel k Ester zlaté žezlo, ona povstala, postavila sa pred kráľa 5 a povedala: Ak je to kráľovi vhod a ak som získala u neho priazeň, ak je správne, čo hovorím kráľovi, a ak som milá v jeho očiach, nech napíšu, aby sa odvolali listiny – úklady Hámána Agagského, syna Hammedátovho – ktoré napísal na zničenie Židov vo všetkých kráľovských provinciách. 6 Veď ako sa môžem dívať na pohromu, ktorá má zachvátiť môj ľud? A ako sa môžem dívať na skazu svojho rodu? 7 Vtedy kráľ Ahasvér povedal kráľovnej Ester a Židovi Mordochajovi: Hľa, Ester som dal dom Hámánov, a jeho obesili na šibenicu preto, že vystrel svoju ruku proti Židom. 8 Vy menom kráľovým napíšte Židom, čo sa vám zdá najlepšie, a zapečaťte to kráľovským pečatným prsteňom. Lebo listinu, napísanú kráľovým menom a zapečatenú kráľovským pečatným prsteňom, nemožno odvolať. 9 V tom čase, v treťom mesiaci, totiž v mesiaci síváne, dvadsiateho tretieho dňa toho mesiaca, zavolali kráľovských pisárov. Napísali všetko tak, ako Mordochaj prikázal Židom, satrapom, miestodržiteľom a kniežatám provincií, ktoré sa tiahnu od Indie až po Kúš, stodvadsaťsedem provinciám, každej provincii v jej písme a každému národu v jeho reči, aj Židom ich písmom a v ich reči. 10 Napísal to v mene kráľa Ahasvéra, zapečatil kráľovským pečatným prsteňom a rozoslal listiny rýchlymi poslami na zdatných plnokrvných koňoch najlepšieho chovu: 11 Kráľ dovolil Židom v každom meste, aby sa zhromaždili, postavili na ochranu svojho života, vyhubili, vyvraždili a zničili všetko vojsko národa a provincie, ktorá by ich sužovala, i deti a ženy, a korisť po nich aby si rozobrali – 12 v jednom a tom istom dni vo všetkých provinciách kráľa Ahasvéra, trinásteho dňa dvanásteho mesiaca, totiž v mesiaci adári. 13 Odpis tejto listiny má byť vydaný ako zákon vo všetkých provinciách, zverejnený všetkým národom, aby Židia boli pripravení na ten deň a mohli sa pomstiť svojim nepriateľom. 14 Rýchli poslovia, jazdiaci na plnokrvných koňoch, sa ihneď tryskom vydali na cestu podľa kráľovho rozkazu, akonáhle bol vydaný zákon v meste Šúšáne. 15 Mordochaj odišiel od kráľa v kráľovskom rúchu z modrého purpuru a bavlny, s veľkou zlatou korunou, a v plášti z jemného ľanu a červeného purpuru. Mesto Šúšán jasalo a radovalo sa. 16 Židom svitlo svetlo a radosť, veselosť a pocta. 17 V každej provincii i v každom meste, všade, kam preniklo kráľovské slovo a jeho zákon, mali Židia radosť a veselosť, hostiny a dobré dni. Mnohí z národov tých krajín sa pridávali k Židom, lebo doľahol na nich strach pred Židmi.
Kedy stratím viac? Mordochaj chcel pre Ester to najlepšie. Keď sa dostala na kráľovský dvor, povedal jej, aby sa nepriznala k svojmu pôvodu. Bolo to bezpečnejšie, takto bola chránená a v paláci mala zabezpečený dobrý život. Takto si mohla spokojne žiť, keby… Keby sa nestalo niečo, pred čím si nemohla zatvárať oči. Teda mohla – mohla sa tváriť, že jej sa to už netýka, ale aj tak by ju to napokon dobehlo. Išlo o osud tých, medzi ktorými už nežila, no predsa k nim stále patrila – o osud jej národa. Teraz sa musí rozhodnúť: buď sa pokúsi zachrániť si vlastnú kožu, alebo využije svoje postavenie a dá do stávky svoje privilégiá s veľkým rizikom, že ich stratí. Ester ide do rizika. – – Žiť na úkor druhých sa v skutočnosti nedá. Ak to niekto skúša, napokon stratí oveľa viac – seba samého. Ester predstupuje pred kráľa a hovorí: „Ako sa môžem pozerať na pohromu, ktorá má zachvátiť môj ľud? A ako sa môžem pozerať na skazu svojho rodu?“ K takémuto pohľadu na život nás vedie Ježiš, keď hovorí: „Kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; a kto by stratil život pre Mňa, zachráni si ho. Veď čo prospeje človeku, keby aj celý svet získal, ale samého seba by stratil, alebo by si uškodil?“ (L 9,24-25). Tento príbeh nás učí využiť svoje možnosti pre druhých. – – Pane, daj mi odvahu nebyť tu len pre seba!
Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si ma stvoril pre nejaký zámer so svetom! Odpusť, že napriek tomu myslím viac na seba! Prosím, vlož do mňa Kristovu myseľ, nech žijem podľa Teba! Amen.
Pieseň: ES 562
Autor: Jan Oslík
Hospodinovho mena sa budú báť od západu a Jeho slávy od východu slnka. Izaiáš 59,19
Ježiš hovorí: A mnohí budú prichádzať od východu i západu, od severu i juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. A tak sú poslední, čo budú prví,
a sú prví, čo budú poslední. Lukáš 13,29-30
Lukáš 7,1-10 • Modlíme sa za: Sládkovičovo (BaS)
