Zamyslenie na deň 11.4.2020

Marek 15,42-47

42 Keď sa zvečerilo – keďže bol deň prípravný, to jest deň pred sobotou 43 – prišiel Jozef z Arimatie, vznešený radca, ktorý tiež očakával kráľovstvo Božie, smelo predstúpil pred Piláta a prosil o Ježišovo telo. 44 Pilát sa podivil, že už umrel; zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či už dávno umrel. 45 A keď sa to od stotníka dozvedel, daroval mŕtvolu Jozefovi, 46 ktorý kúpil plátno, sňal (Ježiša), zavinul Ho do plátna, položil do hrobu vytesaného v skale a k otvoru hrobu privalil kameň. 47 Ale Mária Magdaléna a Mária, matka Jozefova, dívali sa, kam Ho položili.


Kam sme Ho položili? Biela sobota prináša svedectvo, že vôňa života býva prehlušená vôňou smrti. Koľkokrát až pri hrobe zisťujeme, aká krátkodobá je vôňa pominuteľných vecí. No, čo je ešte horšie, náš vzťah k Bohu a blížnym sa často podobá hrobu zavalenému veľkým kameňom. Bez lásky, dôvery, bez radosti sa život stáva neprístupným pre naše okolie. Každý, kto vo svojom srdci položil Krista do hrobu nezáujmu a zavalil za Ním kameň, sa v konečnom dôsledku sám stáva hrobom. V podstate je mŕtvy, aj keď telesne žije. Kam sme pochovali Krista my? Kam sme Ho položili v našich rodinách? Nemá Kristov hrob podobu zaprášenej Biblie? Zarastenej cesty do chrámu? Pyšných rúk bijúcich sa do pŕs? Podobu neodpustenia, nenávisti, pomstychtivosti? A kam sme neraz pochovali našich blížnych? Neocitli sa za kameňmi našej ľahostajnosti, nevšímavosti, tvrdosti? Zdalo sa, že na Bielu sobotu Kristus odpočíva v hrobe. On v skutočnosti podľa Kréda zostupuje do najhlbšej priepasti, aby preklenul to, čo človeku bolo nemožné – odvalil kameň smrti. Táto Božia moc prináša vôňu nového života – vzťahu k Bohu a blížnym. Lebo život nie je cesta k hrobu, ale k živému Bohu. Kam sme Ho položili? To je otázka Bielej soboty. Aká vôňa sa šíri okolo nás? Vôňa smrti, či života?
Modlitba: Ďakujem, Ježišu, že Ty si živý. Zvíťazil si nad smrťou. Odpusť, že sa k Tebe niekedy chovám ako k neživej veci, ktorú môžem odložiť, kedy sa mi zachce. Prosím, daj mi citlivosť, nech Ťa vždy vnímam; a vieru, nech Ťa nasledujem a poslúcham. Amen.
Pieseň: ES 600
Autor: Peter Mihoč


Ak naše viny hovoria proti nám, konaj, Hospodin, kvôli Svojmu menu! Jeremiáš 14,7

On sám na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili pre spravodlivosť. 1.Petrov 2,24


1.Petrov 3,18-22 :: Modlíme sa za: Liptovský Mikuláš (Lo)