Zamyslenie na deň 1.2.2021

FEBRUÁR
Heslo mesiaca: Radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebi! Lukáš 10,20


Lukáš 7,24-35

24 Keď poslovia Jánovi odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vyšli vidieť na púšť? Či trstinu, ktorou vietor sem-tam kolíše? 25 Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do mäkkého rúcha? Ajhľa, tí, čo nosia nádherné rúcho a žijú rozkošne, bývajú v kráľovských domoch. 26 Alebo čo ste vyšli vidieť? Vari proroka? Áno, hovorím vám, i viac ako proroka. 27 To je ten, o ktorom je napísané: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou, a ten pripraví cestu pred Tebou. 28 Hovorím vám: Medzi narodenými zo žien nieto väčšieho nad Jána, ale kto je najmenší v kráľovstve Božom, je väčší než on. 29 A všetok ľud, ktorý Ho počúval, i colníci, pokrstení Jánovým krstom, uznali spravodlivosť Božiu. 30 Ale farizeji a zákonníci, keďže sa mu nedali krstiť, zmarili úmysel, ktorý mal Boh s nimi. 31 Komu však pripodobním ľudí tohto pokolenia? A komu sú podobní? 32 Podobní sú deťom, ktoré sedia na námestí a vykrikujú si: Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste. 33 Prišiel totiž Ján Krstiteľ, ktorý ani chlieb neje, ani víno nepije, a hovoríte: Posadnutý je! 34 Prišiel Syn človeka, ktorý je a pije, a hovoríte: Ajhľa, človek žráč a pijan vína, priateľ colníkov a hriešnikov. 35 I ospravedlnená je múdrosť svojimi skutkami.


Nehľadajme svoju vlastnú cestu – prijmime Božiu! Neprišlo Ježišovo ocenenie Jánovej služby neskoro? Je to len náš pohľad. Ježiš bol vo všetkom podriadený Otcovi, Jeho načasovaniu. Nikdy nepovedal zbytočné slovo a nikdy nič neučinil neskoro (príklad vzkriesenia Lazara). Po odstupe času, keď už Izrael mohol rozpoznať, že sa naplnili všetky slová Jána o Ježišovi, Ježiš nádherne potvrdil, že Ján bol poslaným poslom od Boha. Nikomu z ľudí sa nedostalo takého ocenenia od Božieho Syna. Ján bol posledným prorokom Starej Zmluvy, priateľom Ženícha – Krista (J 3,29), no každý, kto v Ježiša uveril, je súčasťou Kristovej nevesty (preto je väčší než Ján). Najmenší v kráľovstve Božom je však ten, kto sa pokorí ako dieťa (Mt 18,4) a s úprimnou detskou dôverou pristupuje k Bohu.
Generácia, ku ktorej vtedy hovoril Boh, sa zachovala ako náladové deti, ktorým sa nedá vyhovieť. Odmietli uznať svoju biedu – a teda prísnosť Božiu, ktorú zvestoval Ján. Odmietli aj Kristovu lásku a vystreté ruky k tým najväčším hriešnikom. Keď odmietneme Božiu prísnosť, nedokážeme prijať ani milosť, ktorá nám bola daná skrze Krista. Prijmime Božiu múdrosť, Jeho cestu! Nebuďme ako špekulujúci farizeji, ktorí si zakladali na svojej zbožnosti! Pán každý deň od nás očakáva úprimné pokánie a dôveru v Jeho milosť.
Modlitba: Odpusť, Bože, že často pozeráme na vlastné túžby a chceme, aby si tancoval podľa nich. Veď nás Svojím Duchom! Stvor v nás lásku ku krížu, na ktorom musia skončiť žiadosti nášho tela! Amen.
Pieseň: ES 497
Autor: Ľubomír Ďuračka ml.


Je azda Hospodinovi niečo nemožné? 1.Mojžišova 18,14

Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“ Lukáš 17,5


2.Korintským 3,(9-11)12-18 :: Modlíme sa za: Budiná (No)