Zamyslenie na deň 29.8.2024

Marek 10,13-16

13 Prinášali k nemu deti, aby sa ich dotýkal; ale učeníci im dohovárali. 14 Keď to Ježiš videl, namrzel sa a povedal im: Dovoľte deťom prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie. 15 Veru vám hovorím: Kto neprijme kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde doň. 16 A bral ich do náručia, kládol ruky na ne a požehnával ich.


Namrzený Ježiš. Nečítame v Písme veľmi často o tom, že by bol Ježiš namrzený. Jedna z vecí, ktorá sa Mu zjavne nepozdáva, je triedenie ľudí na hodných a menej hodných Ježišovej prítomnosti. Aj keby to mali byť deti, ktoré veciam dospelých až tak nerozumejú. Možno je to o to zarážajúcejšie, keď vidí, ako to robia tí, ktorí by to robiť nemali: Jeho žiaci – učeníci. A veru nenechá to len tak. Nebojí sa vziať deti na ruky. Zastane sa tých, ktorí túžia po Jeho prítomnosti. Navyše, túto chvíľu využíva aj na „edukatívne okienko“, aby nielen učeníkov, ale nás všetkých naučil, aký dôležitý je pre Neho aj ten najmenší a ako aj ten najmenej pravdepodobný človek môže byť príkladom pre iných. Je tu ešte jeden zaujímavý moment hodný povšimnutia: Hoci je na začiatku spomenuté, že bol Ježiš namrzený, neskončilo to výbuchom. Naopak. Prinieslo to požehnanie, lebo pravda je tu snúbená s láskou. Koľko sa toho ešte musíme naučiť!

Modlitba: Bože, ďakujem, že máš rád deti. Odpusť, že ich málo prinášam do Tvojej prítomnosti. Veď ma Tvojím Duchom, nech im viem čo najlepšie odovzdať Teba. Amen.
Pieseň: ES 319
Autor: Tomáš Valašík


Kto pripraví krkavcovi úlovok, keď jeho mláďatá volajú k Bohu a blúdia bez potravy? Jób 38,41

Tak nič nie je ten, čo sadí, ani ten, čo polieva, iba Boh, ktorý dáva vzrast. 1.Korinťanom 3,7


2.Korinťanom 8,10-17 • Modlíme sa za: Svit (TaS)