Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:07 — 4.7MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
IZAIÁŠ 58,1-9A
1 Volaj na plné hrdlo, nešetri, pozdvihni svoj hlas ako trúba a oznám môjmu ľudu jeho priestupok i domu Jákobovmu jeho hriechy. 2 Oni ma, pravda, hľadajú deň čo deň, chceli by poznať moje cesty ako národ, čo uskutočňuje spravodlivosť a neopúšťa nariadenia svojho Boha. Pýtajú sa ma na spravodlivé nariadenia, túžia po Božej blízkosti: 3 Prečo sa postíme, keď Ty to nevidíš, kajáme sa, a Ty to neberieš na vedomie. Hľa, v deň svojho pôstu uplatňujete svoju záľubu a naháňate všetkých svojich robotníkov. 4 Ajhľa, pre svár a zvadu sa postíte, aby ste mohli biť zločinnou päsťou. Váš dnešný pôst nie je taký, aby váš hlas bolo počuť na výšinách. 5 Či je to taký pôst, v akom ja mám záľubu, deň, keď sa človek kajá? Znamená to ovesiť hlavu ako trstina a podstlať si vrecovinu a popol? Či toto nazývaš pôstom, vzácnym dňom Hospodinovým? 6 Toto, hľa, je pôst, ktorý ja mám rád: Rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu a polámať každé jarmo. 7 Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho, a neskrývaj sa pred svojím príbuzným. 8 Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš; tvoja spravodlivosť pôjde pred tebou a sláva Hospodinova pôjde za tebou. 9 Potom budeš volať, a Hospodin ťa vyslyší, ty budeš kričať o pomoc, a On odpovie: Tu som!
„Volám a Ty neodpovedáš.“ Tieto slová sa vyrovnávajú so sklamaním z toho, že sa neplnia slová Hospodinove. Ľudia sa Hospodina pýtajú, nie sú Bohu vzdialení, myslia na Neho. Chcú Ho mať blízko. Ale v 3. verši sa už rysuje problém. Ľud Hospodina hľadá, postí sa, ale Boh ako keby to nevidel, nevnímal ich snahu, nebral ju na vedomie. Pôst bol akýmsi zosilnením modlitieb. Ninivčania sa obliekli do vrecoviny, sypali si na hlavu popol, postili sa a Boh ich volanie vypočul. Prečo zrazu tento spôsob nefunguje? Všetky pôsty a modlitby sú k ničomu, ak slúžia len ako maskovanie, krycí náter toho, ako sa v skutočnosti správam. Ak chodím do kostola len preto, že sa to patrí, zo zvyku, z povinnosti a zakrývam, aký človek v skutočnosti som, nemá to zmysel. Moja viera sa končí za dverami „posvätnej pôdy“. Žijem dvojitý život a čudujem sa, že Boh ma nepočuje, mlčí, neodpovedá… V kostole som kresťanom, chcem Boha preto, aby som sa mal dobre, mimo neho si však žijem svojím vlastným životom. Ak sa nám zdá, že Boh v našom živote mlčí, hľadajme, kde robíme chybu! Poznajme, že niet inej záchrany, len život s Bohom – vždy a všade, nielen niekde! Život s Bohom sa dosvedčuje láskou k blížnemu. Takú lásku, akou nás miluje On, aj my dosvedčujme blížnym a Bohu. Skrze Krista Boh prehovoril: Tu som!
Autor: Eva Škarupová Lašáková
Pieseň: ES 465
Myseľ človeka si premyslí cestu, ale Hospodin riadi jeho krok. Príslovia 16,9
Mali by ste hovoriť: Ak Pán bude chcieť, budeme živí a vykonáme toto alebo tamto! Jakub 4,15
ŽIDOM 13,10-16 :: MODLÍME SA ZA: SENEC (BA)
