Zamyslenie na deň 11.8.2024

11. nedeľa po Svätej Trojici
Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť. 1.Petrov 5,5b


Lukáš 18,9-14

9 A proti tým, ktorí sa spoliehali na seba, že sú spravodliví, a iných za nič nemali, povedal toto podobenstvo: 10 Dvaja mužovia vstúpili do chrámu, aby sa modlili; jeden farizej a druhý publikán. 11 Farizej si zastal a takto sa modlil v sebe: Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo ako aj tento publikán. 12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám. 13 Publikán však stál zďaleka a ani oči nechcel pozdvihnúť k nebu, ale bil sa v prsia a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu! 14 Hovorím vám: Tento odišiel do svojho domu ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.


Pýcha a pokánie. Farizej je pyšný človek, spokojný sám so sebou aj so svojím životom. „Nenápadne“ sa chváli: každý deň sa modlí, dvakrát do týždňa sa postí, odvádza desiatky, dôsledne dodržiava Boží zákon. Navonok bol morálny a bezúhonný. Modlitbu vyslovuje formou vďaky Pánu Bohu, ale naplnil ju obsahom plným samochvály svojich výkonov a ponižovania druhých. Nie sme aj my tí, ktorí obhajujeme samých seba, myslíme si, že sme dobrí, spravodliví a zbožnejší ako tí druhí? Naše prijatie a ospravedlnenie Pánom Bohom však nie je určované funkciou v cirkvi, chodením do kostola, dávaním ofier a milodarov alebo tým, že naši predkovia boli veriaci, ale – živým vzťahom lásky. Publikán (ktorého ľudia nemali radi, lebo ho poznali ako vyberača daní, ktorý tým slúžil nepriateľom a tiež peniazom, bol vydieračom a obohacoval sa na ich účet) tým, že sa kajal, zahanbuje farizeja aj nás. Z jeho modlitby cítime, že je bytostne spojený s Pánom Bohom, má k Nemu vzťah a Jemu hovorí svoju prosbu, pred Ním si vylieva svoje srdce. Vie, že Pán Boh vidí do každej oblasti jeho života. Na úplnom dne svojho duchovného života sa spolieha jedine na Božie milosrdenstvo. A Pán ho prijal a on odišiel ospravedlnený, prijatý a v pokoji. Akí odchádzame z Božieho domu my?

Modlitba: Dobrotivý Pane Bože, Ty vidíš aj mňa a čo mám v srdci, keď prichádzam do Tvojho chrámu. Často je plné povýšenosti, pýchy, spokojnosti so sebou, ale aj posudzovania života a konania druhých. Odpusť mi tieto postoje a omyly. Duchu Svätý, uveď ma do poznania a do pravdy. Pokor ma. Osloboď ma. Daj mi prežívať pokoj, lásku, milosť a z Tvojho chrámu vyjsť duchovne obnovený, oslobodený a posilnený. Amen.
Pieseň: ES 543
Autor: Monika Cipciarová


Dokážem pred zrakmi pohanov, že som Svätý a spoznáte, že Ja som Hospodin, keď vás uvediem na pôdu Izraela, do krajiny, o ktorej som so zdvihnutou rukou prisahal, že ju dám vašim otcom. Ezechiel 20,41-42

Vo viere Abrahám poslúchol, keď ho Boh volal, aby odišiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo. Odišiel, hoci nevedel, kam ide. Hebrejom 11,8


Efezanom 2,4-10 • 2.Samuelova 12,1-10.13-15a • Galaťanom 2,16-21 • Žalm 145 • Modlíme sa za: Združenie ev. duchovných