Zamyslenie na deň 24.8.2024

Marek 9,30-37

30 Stadiaľ potom odišli a prechádzali Galileou, ale Ježiš nechcel, aby niekto zvedel o tom. 31 Lebo poučoval učeníkov a hovoril im: Syn človeka je vydaný ľuďom do rúk a zabijú Ho; ale keď Ho zabijú, po troch dňoch vstane z mŕtvych. 32 Oni však neporozumeli tej reči a báli sa Ho spýtať. 33 Tak prišli do Kafarnaumu. A keď bol v dome, spýtal sa ich: O čom ste sa cestou zhovárali? 34 Ale oni mlčali, lebo sa cestou zhovárali o tom, kto je najväčší. 35 Nato sa posadil, zavolal si dvanástich a povedal im: Ak niekto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým. 36 Potom vzal dieťa, postavil ho prostred nich, objal ho a povedal im: 37 Kto by prijal jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma; a kto by mňa prijal, nie mňa prijíma, ale Toho, kto ma poslal.


Pokora v prenasledovaní. V Evanjeliu dnes čítame dve správy, ktoré sú vzájomne prepojené. Pán Ježiš hovorí o Svojom utrpení a zároveň pripravuje učeníkov na budúcu úlohu, ktorá má byť charakterizovaná pokorou a službou. To bude jediný spôsob, ako obstáť v konfrontácii so zlom sveta. Vieme, že tieto predpovede boli skoro naplnené. Situácia nebola mladej cirkvi priaznivo naklonená, kresťania boli cielene prenasledovaní. Aj v situáciách utrpení mali kresťania prejavovať dôveru v Božie vedenie. Dôvodom je znovuzrodenie pre večný život, získané Kristovým vzkriesením. Dnes sú formy a prejavy utrpenia iné. Ale aj dnes mávame pocit, ako keby sme žili uprostred sveta, do ktorého nepatríme. Ako cudzorodé telesá. Naša viera je okolo nás pravidelne skúšaná posmechom, urážkami a rôznym znevýhodnením. Čo je to však oproti väzeniu, mučeniu či poprávam – teda dennej realite, ktorú kresťania v prvých storočiach museli znášať? Veď večnosť aj nám ponúka nepomerne viac než pominuteľné hodnoty tohto sveta. Zamerajme sa preto v časoch skúšok v pokore a službe na toto zasľúbenie záchrany. Uvaľme starosti na nášho Pána a budeme sa vedieť tešiť aj vo chvíľach navštívenia.

Modlitba: Pane Ježišu, ďakujem, že si obstál v zápase o naše spasenie. Odpusť, že si to málo vážim. Nech ma Tvoj Duch vedie životom na Tvoju slávu. Amen.
Pieseň: ES 641
Autor: Norbert Hajský


Pozri, sňal som z teba tvoju vinu, aby som ťa obliekol do slávnostného rúcha! Zachariáš 3,4

Otec povedal svojim sluhom: „Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho! Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil. Bol stratený, a našiel sa.“ Lukáš 15,22.24


Skutky apoštolov 9,31-35 • Modlíme sa za: Súľov – Hradná (TuS)