Zamyslenie na deň 7.4.2024

1. nedeľa po Veľkej noci – QUASIMODOGENITI
Ako práve narodené deti. 1.Petrov 2,2

Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa Svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej. 1.Petrov 1,3


Ján 20,19-20(21-23)24-29

19 Večer, v ten istý prvý deň po sobote, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi za zavretými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ 20 Keď to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.

(21 Ježiš im znova povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás.“ 22 A keď to povedal, dýchol na nich a povedal im: „Prijmite Ducha Svätého. 23 Tým, ktorým odpustíte hriechy, budú im odpustené, tým, ktorým zadržíte, budú zadržané.“)

24 Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymos, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. 25 Ostatní učeníci mu teda povedali: „Videli sme Pána!“ Ale on im odpovedal: „Pokiaľ neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch, ak nevložím prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ 26 Po ôsmich dňoch boli učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Hoci dvere boli zatvorené, Ježiš prišiel, postavil sa do stredu a povedal: „Pokoj vám!“ 27 Potom povedal Tomášovi: „Daj si sem prst a pozri si moje ruky! Daj sem ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ 28 Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ 29 Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení, ktorí nevideli, a uverili.“


Videli ste Pána? Aký to musí byť pocit uvidieť vzkrieseného Spasiteľa na vlastné oči! Boli ľudia, ktorí to zažili. Patrí medzi nich len tých desať učeníkov? Oni videli Vzkrieseného vlastnými očami. A nebol to žiadny prelud, veď sa s nimi aj rozprával. Pozdravil ich slovom pokoja. Stál pri tom v ich strede, aby Ho každý z nich mal možnosť vidieť; aby sa nikto z nich nevyhováral, že mu ten alebo ten clonil vo výhľade. Ľudia zvyknú veriť iba tomu, čo videli na vlastné oči; poznáme to známe: kým neuvidím, neuverím. Inak to nebolo ani s učeníkom Tomášom, ktorý tam práve nebol. On sprvu nevidel, teda ani neveril. Vzkriesený Ježiš ani takýchto Tomášov nezatracuje; niekto k svojej viere potrebuje takéto „poštuchnutie“. Blahoslavení sú ale tí, ktorí nevideli a predsa uverili. – – Ako je to s nami? Vidíme Pána? Vidíme Ho vierou v našej každodennosti? Prijímame vierou Jeho pokoj, ktorým nás pozdravuje a ktorý nám zanecháva? Otvorme Vzkriesenému dvere, postavme Ho do stredu svojej domácnosti aj do prostriedku svojho života. Prijmime to, čo nám dáva: pokoj, úlohu a istotu. Pokoj do našej každodennosti. Úlohu žiť v mieri a dobrosrdečnosti s ľuďmi, ktorí sú okolo nás. Našou jedinou istotou je to, že Boh sa o nás postará v každej neistote.

Modlitba: Bože, ďakujem, že sa nám dávaš spoznať. Odpusť, že Ťa často prehliadame. Pripomínaj sa nám a oživuj v nás duchovný zrak. Daj lásku k Tebe, nech Ťa čakáme a nasledujeme. Amen.
Pieseň: ES 623
Autor: Karmen Želinská


Izraeliti odpovedali Hospodinovi: „Zhrešili sme, nalož s nami ako uznáš za vhodné, len dnes nás zachráň.“ Sudcov 10,15

Mýtnik však stál v diaľke a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ Lukáš 18,13


1.Petrov 1,3-9 • Izaiáš 40,26-31 • Žalm 134 • Modlíme sa za: Rodinné spoločenstvo