2. slávnosť veľkonočná
Kristus hovorí: „Bol som mŕtvy a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia.“ Zjavenie 1,18

Lukáš 24,13-35

13 V ten istý deň dvaja z nich išli do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená na šesťdesiat stadií. 14 A rozprávali sa navzájom o všetkom, čo sa udialo. 15 Ako sa tak zhovárali a vzájomne dohadovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi. 16 Ich oči boli zastreté, aby ho nespoznali. 17 I spýtal sa ich: „O čom sa takto idúcky rozprávate?“ Oni sa zronení zastavili a 18 jeden z nich, menom Kleofáš, mu povedal: „Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo!“ 19 On sa ich spýtal: „A čo?“ Odpovedali mu: „To, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorok, mocný v čine i v reči pred Bohom, aj pred všetkým ľudom. 20 Ako ho veľkňazi a naši poprední muži vydali, aby bol odsúdený na smrť, a ukrižovali ho. 21 A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Dnes je však už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22 Niektoré z našich žien nás aj vyľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, 23 a keď nenašli jeho telo, prišli a hovorili, že sa im zjavili anjeli a tí im hovorili, že žije. 24 Niektorí z našich išli k hrobu a zistili, že je to tak, ako povedali ženy. No jeho nevideli.“ 25 Ježiš im povedal: „Vy nechápaví a leniví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! 26 Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy?“ 27 A počnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho vzťahovalo vo všetkých Písmach. 28 Tak sa priblížili k dedine, do ktorej sa uberali, a on sa tváril, že ide ďalej. 29 Ale oni naňho naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil.“ Vošiel teda, aby zostal s nimi. 30 Keď s nimi zasadol k stolu, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. 31 Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. 32 Tu si povedali: „Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ 33 A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ostatných, čo boli s nimi. 34 Títo hovorili: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a ukázal sa Šimonovi.“ 35 Aj oni porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

Príbeh o emauzských učeníkoch. Nestačí ho iba poznať, potrebujeme ísť ďalej a pýtať sa: „Aký význam má dnes pre mňa, pre nás?“ Obaja pútnici už ani nepochybujú, oni sú presvedčení, že všetko je stratené. To, čomu verili, nádej, ktorú mali, to všetko je preč. Ježiš, ktorého nasledovali a o ktorom dúfali, že je vykupiteľom Izraela, je mŕtvy. – – Postoj mnohých ľudí v súčasnosti je podobný: Boh tu nie je, alebo prinajlepšom je veľmi ďaleko, a nechal nás tak. Láska a pravda nevíťazia, poctivosť sa nevypláca, vládnu nám nepoctivci, ktorí sa vydávajú za vzory mravnosti a morálky. A tak utekáme, chceme sa pred týmto všetkým skryť a neuvedomujeme si, že (rovnako ako tí učeníci) smerujeme z mesta Božieho pokoja (možný preklad mena Jeruzalem) do mesta Emauzy, ktorého názov si Židia vysvetľovali ako miesto odcudzenia. Zrazu ale dochádza k obratu: keď si myslíme, že sme sami, Ježiš je tu, len my Ho nevnímame, lebo naše oči sú zadržiavané. Neprichádza s požiadavkou, aby sme boli s Ním, ale ponúka, že bude s nami. Imanuel – Boh je s nami. Ak budeme „skúmať Písma“, naše oči sa otvoria a uvidíme, že Pán je tu, počúva nás, chráni a miluje Svojou večnou láskou.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane, že nás dostihneš, keď od Teba odchádzame nechápajúci. Veď nás stále Svojím Duchom, daj, nech naše oči vidia a vnímajú Teba a Tvoje dielo v nás. Amen.
Pieseň: ES 480
Autor: Peter Synak

Ak sa celým srdcom obrátite k Hospodinovi, ak odstránite spomedzi seba cudzie božstvá… 1.Samuelova 7,3

My máme jedného Boha Otca, z ktorého je všetko a my sme tu pre Neho, a jedného Pána Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko a aj my sme skrze Neho. 1.Korinťanom 8,6

1.Korinťanom 15,50-58 • Izaiáš 25,6-9 • Modlíme sa za: Padarovce (RiS)

Otázky na rozjímanie:

Ako môžem rozlíšiť chvíle, kedy sa môžem cítiť ako emauzskí učeníci, ktorí sú zklamaní a neistí, a ako môžem namiesto toho hľadať Božie slovo a Jeho prítomnosť v mojom živote?
Čo znamená pre mňa byť si vedomý toho, že môj život môže byť podobný ceste do Emauzy, kde môžem byť nevedomý Božej prítomnosti, a ako môžem túto nevedomosť premeniť na vieru a duchovný rast?
Ako môžem aplikovať Ježišov príklad lámania chleba a spoznania v mojom každodennom živote, najmä v situáciách, kedy sa môžem cítiť osamotený alebo zranený?