Zamyslenie na deň 9.2.2019

Rímskym 8,1-17

1 Nieto teda teraz už odsúdenia tých, čo sú v Kristovi Ježišovi a nechodia podľa toho, ale podľa ducha. 2 Zákon životodarného Ducha v Kristovi Ježišovi oslobodil ťa totiž od zákona hriechu a smrti. 3 Lebo čo nebolo možné zákonu, nakoľko bol slabý pre telo, (to vykonal) Boh, keď v podobe hriešneho tela a pre hriech poslal svojho Syna a hriech v tele odsúdil, 4 aby sa právna požiadavka zákona uplatnila v nás, ktorí nechodíme podľa tela, ale podľa Ducha. 5 Lebo tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne. 6 A telesne zmýšľať je smrť, ale duchovne zmýšľať je život a pokoj! 7 Pretože telesné zmýšľanie je nepriateľstvo voči Bohu, lebo sa nepoddáva, a ani sa nemôže poddať zákonu Božiemu. 8 Tí teda, čo sú v tele, nemôžu sa páčiť Bohu. 9 Vy však nie ste v tele, ale v Duchu, ak Duch Boží prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, nie je Jeho. 10 Ak je Kristus vo vás, tak je telo mŕtve pre hriech, ale duch je živý pre spravodlivosť. 11 A ak prebýva vo vás Duch Toho, ktorý Ježiša vzkriesil z mŕtvych, tak Ten, ktorý Krista Ježiša vzkriesil z mŕtvych, aj vaše smrteľné telá oživí svojím Duchom, prebývajúcim vo vás. 12 A tak teda, bratia, povinní sme nežiť telu podľa tela, 13 lebo keď podľa tela žijete, iste umriete, ale ak skutky tela duchom umŕtvujete, budete živí. 14 Lebo všetci, ktorých Duch Boží vedie, sú synovia Boží. 15 Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče! 16 A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti. 17 Ale ak sme deti, sme aj dedičia, a to dedičia Boží a spoludedičia Kristovi, ak s Ním trpíme, aby sme s Ním boli aj oslávení.


Kto je tvoj Otec? Raz som išla zo školy autobusom, ktorý zastavil kilometer od nášho domu. Po ceste som kráčala cez pole nádherných rozkvitnutých slnečníc. Vedela som, že to bolo ockovo pole, rovnako, ako mnoho ďalších v okolí, ktoré si prenajímal a obhospodarovával ich. Sebavedome som teda vošla do poľa, aby som si natrhala štedrú kyticu poľných kvetov. Pri poli zastavilo auto, z okienka sa vyklonil postarší pán a neuveriteľne na mňa začal kričať, že kradnem ťažko pracujúcim poľnohospodárom úrodu. Zostala som v nemom úžase a kým som stihla čokoľvek odpovedať, pán naštartoval a odišiel. Do prázdna som zašepkala: „Ale toto je ockovo pole!“ A čo je ockove, to je aj moje… Táto kytica je moja, celé pole je moje! O čo viac znamená vedieť, že Ten, v Koho moci sú Galaxie, je Tvoj Ocko…! Tvoj Abba. Nie si otrok! Si dedič, ktorému patrí všetko, čo patrí Otcovi. Čokoľvek je dnes pred tebou, nemáš sa čoho báť. Zo všetkého, čo Otec má, si tým najcennejším Ty…
Modlitba: Ďakujeme, Bože, že nemusíme byť otrokmi dedičstva predkov, ktorí začali hriechom. Ďakujeme, že nás prijímaš za Svojich, aby si v nás víťazil nad zlom. Amen.
Pieseň: ES 346
Autor: Maruška Skonc


Dal si mi štít Svojej spásy a Tvoja pravica bola mi oporou. Žalm 18,36

Napokon posilňujte sa v Pánovi a v moci Jeho sily. Efezským 6,10


Izaiáš 51,1-6 :: Modlíme sa za: Chminianske Jakubovany (Šz)