Podcast: Play in new window | Download (Duration: 3:53 — 3.6MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Lukáš 17,11-19
11 Keď sa (Ježiš) uberal do Jeruzalema, šiel cez Samáriu a Galileu. 12 Ako vchádzal do ktorejsi dediny, stretlo sa s Ním desať malomocných mužov, ktorí zastali zďaleka 13 a pozdvihli svoj hlas, volajúc: Ježiši, Majstre, zmiluj sa nad nami! 14 Keď ich videl, povedal im: Choďte, ukážte sa kňazom! A keď šli, boli očistení. 15 Tu jeden z nich, vidiac, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha; 16 padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval Mu; a bol to Samaritán. 17 Ježiš odpovedal: Či neboli očistení desiati? A kde sú deviati? 18 Nevrátili sa, aby vzdali Bohu chválu, iba tento cudzinec! 19 I povedal mu: Vstaň a choď; tvoja viera ťa zachránila.
Aj ty máš krátku pamäť? Väčšinou vyhľadávame Boha, keď je zle. Vtedy sa na Neho obraciame s prosbou o pomoc a riešenie. Priznávame, že sme na niektoré veci prikrátki. Podobne na tom sú aj malomocní v našom dnešnom príbehu. Ich život je ohrozený. Preto sa rozhodnú niečo s tým urobiť. Vedia, že Ježiš ide okolo. Prosia o pomoc. A Ježiš neváha. Koná. Uzdravuje. A nielen to. Posiela ich ku kňazom, aby ich mohli vrátiť do bežného života. Je to nádej, ktorú dostali po mesiacoch zúfalstva. Prichádza vždy, keď Boh koná Svoje dobré dielo. No nastupuje ľudská nedokonalosť. Deviati uzdravení nadšení bežia k svojim rodinám, v ústrety novému životu. Zabúdajú na to, vďaka Komu sa zrazu ich život radikálne zmenil. Iba jeden nezabudol. Určite sa už tiež tešil na svojich blízkych, ale najprv sa poďakoval Ježišovi, ktorému za túto zmenu vďačil. – – Koľkokrát sa aj my správame podobne. Ak je nám úzko, prosíme, voláme k Bohu. A keď vypočuje naše prosby a vyrieši našu situáciu, už na Neho akosi zabúdame. A často sa nechávame diablom oklamať, že sa veci pohli vďaka našej šikovnosti. No vďačnosť je okrem iného skvelá v tom, že cez ňu Boh dáva plnosť Božej milosti. Ňou Samaritán získal nielen zdravie, ale aj večný život. Ak teda chceme viac porozumieť Božím plánom s nami, nezabúdajme byť vďační!
Modlitba: Odpusť, Bože, že sa niekedy správame ako bohovia svojho života. Rozhodujeme, kedy Ťa osloviť a kedy ignorovať. Rozhoduj Ty o nás. Staň sa Tvoja vôľa. Amen.
Pieseň: ES 352
Autor: Laco Ontko
Skrúšeným a zdrveným srdcom nepohŕdaš, Bože. Žalm 51,19
Syn mu povedal: „Otec, zhrešil som proti nebu i proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom.“ Lukáš 15,21
Jeremiáš 18,1-10 :: Modlíme sa za: Tekovské Lužany (Dn)
