Zamyslenie na deň 9.10.2021

Hebrejom 12,18-29

18 Nepristúpili ste zaiste k hmatateľnému vrchu ani k horiacemu ohňu, ani k oblaku, ani k tme, ani k búrke 19 ani k hučaniu trúby a hrmotu slov, ktoré – keď počuli (Židia) – prosili, aby sa k nim viac nehovorilo; 20 nemohli totiž zniesť výstrahu: Keď sa zviera čo i len dotkne vrchu, bude ukameňované. 21 A také strašné bolo videnie, že Mojžiš povedal: Zľakol som sa a trasiem sa. 22 Ale pristúpili ste k vrchu Sionu a k mestu živého Boha, nebeskému Jeruzalemu, a k desaťtisícom anjelov, k slávnostnému zhromaždeniu 23 a k zboru prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebesiach, k Sudcovi Bohu všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí dosiahli dokonalosť, 24 k Prostredníkovi novej zmluvy, Ježišovi, a k pokropeniu krvou, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova. 25 Hľaďte, aby ste neodporovali Tomu, ktorý hovorí. Lebo keď neušli (trestu) tamtí, ktorí odporovali tomu, čo im na zemi zjavil vôľu Božiu, o čo menej my, keď sa odvrátime od Toho, ktorý (hovorí) z neba. 26 Jeho hlas vtedy otriasol zemou, a teraz dáva zasľúbenie a hovorí: Ešte raz zatrasiem zemou, ale aj nebom. 27 A to: ešte raz, zrejme poukazuje na zmenu vecí, ktorými zatrasie ako stvorenými, aby zostalo, čo sa nemôže otriasť. 28 Preto buďme vďační a prijímajme neotrasiteľné kráľovstvo; a takto slúžme Bohu, aby sme sa Mu páčili: s úctou a bázňou. 29 Lebo aj náš Boh je zožierajúcim ohňom.


Boh hovorí. Človek mnohokrát prežíva strach. Strach zo sveta, v ktorom žije. Strach z chorôb, zo smrti, strach o svojich blízkych, strach zo straty zamestnania, strach z odmietnutia, či zlyhania. Bojíme sa hrôz, ktoré by nás mohli prekvapiť, a to najmä, ak by sme boli nepripravení. Preto sme radi (aj keď hovoríme, že sa neradi vzdávame absolútnej slobody), ak máme v živote isté pravidlá, ktoré nás „chránia“. V texte, ktorý sme si prečítali, pisateľ poukazuje na chvíľu, keď národ Izraela dostáva „pravidlá“. Keď svet dostáva Božie prikázania. Bola to chvíľa bázne spojená so strachom. Boh hovorí. V desiatich prikázaniach obsiahol celú ľudskú podstatu, ktorá by sa mohla vzpriečiť Bohu a Jeho vôli. Prikázania nám však priniesli slobodu. Slobodu poznania Božej vôle. A tak, hoci sa to mnohým nepozdáva, sú absolútnou Božou milosťou. Dáva hranice nášmu životu. Je nesmierne dôležité, aby sme ju prijali. Pretože pri súde, ktorý zatrasie zemou, zostane stáť len to pevné, neotrasiteľné, to, čo žije v Božej milosti. Ostatné padne a bude strávené ohňom. Boh nás prepáli ako zlato a zostaneme čistí pred Jeho tvárou v kráľovstve nebeskom.
Modlitba: Ďakujeme, Bože za hranice, ktoré nás chránia. Odpusť, že ich niekedy prekračujeme. Daj nám múdrosť Ducha Svätého, nech si lepšie uvedomujeme, ako je dobré poslúchať Ťa a daj nám silu aj konať podľa Tvojej múdrosti a vôle. Amen.
Pieseň: ES 649
Autor: Marián Krivuš


Preto sa teraz bojte Hospodina, slúžte mu úprimne a verne, odstráňte bohov, ktorým slúžili vaši otcovia a slúžte Hospodinovi! Józua 24,14

Ježiš hovorí: „Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude aj môj služobník. Ján 12,26


Matúš 5,17-24 :: Modlíme sa za: Spišská Nová Ves (Ta)