Zamyslenie na deň 9.1.2020

Marek 2,1-12

1 Keď po niekoľkých dňoch znova prišiel do Kafarnaumu a rozchýrilo sa, že je doma, 2 zhromaždilo sa toľko ľudí, že už ani predo dvermi nebolo miesta. A On zvestoval im slovo. 3 Vtedy prišli k Nemu s ochrnutým, ktorého niesli štyria. 4 A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k Nemu, preborili strechu (domu), v ktorom bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ochrnutý ležal. 5 Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy! 6 Sedeli tam aj niektorí zákonníci a premýšľali v srdciach: 7 Čo tento hovorí? Rúha sa! Ktože môže odpúšťať hriechy, ak len nie Jeden, Boh? 8 Ježiš hneď zbadal v duchu, že takto premýšľajú, a povedal im: Prečo tak zmýšľate v srdciach? 9 Čo je ľahšie, povedať ochrnutému: Odpúšťajú sa ti hriechy – a či povedať: Vstaň, vezmi si lôžko a choď? 10 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi – hovorí ochrnutému: – 11 Vravím ti, vstaň; vezmi si lôžko a choď domov! 12 A on vstal, hneď si vzal lôžko a vyšiel pred všetkými, takže všetci zostali ako bez seba a zvelebovali Boha hovoriac: Nikdy sme nevideli nič podobné!


Uzdravenie ochrnutého. Mesto nie je podstatné, je to kulisa. Aj v tvojom meste sa môže stať zázrak, ak je tam prítomný Pán Ježiš. A množstvo ľudí tiež nie je rozhodujúce. Aj to je len kulisa. Pre tvoj život je dôležité Slovo, ktoré vtedy tam aj dnes v cirkvi zaznieva pre teba. Slovo, ktoré uzdravuje a pomáha budovať, a nie rozbíjať. A táto skutočnosť, prítomnosť Slova, ktoré sa stalo telom, mobilizuje. – – Priatelia ochrnutého urobili rozhodnutie a dopravili chorého k Pánovi. Nikdy nepodceňuj priateľstvo a vzťahy! Ak si priateľ, prejav sa! Nech ti nie je zaťažko ujať sa toho, kto je mimo, telesne, či duchovne a žiadať jeho záchranu! Keď Ježiš videl ich vieru, prišla pomoc. Často sme v cirkvi, len ako tí „skúmači“ v dome: Čo to robí? Smie to robiť? Rúha sa! No nie tí, ktorí vedú k Záchrancovi. Neboli sme obdarovaní a nežijeme preto, aby sme súdili, ale aby sme slúžili. On prišiel, aby sme „život mali a mali ho v hojnosti“. Preto je úplne jedno, či povie: „odpúšťajú sa ti hriechy“, alebo „postav sa a choď domov!“. Aj jedno aj druhé znamená to isté: uzdravenie. V Ježišovom mene ho môžem dať ja tebe aj ty mne. Lebo z nášho ochrnutia nám vie pomôcť iba Ježiš.
Modlitba: Pane Ježišu, veľmi Ti ďakujeme, že máš liek na tú najväčšiu chorobu – duchovnú rakovinu, teda hriech. Odpusť, že často zabúdame na obludnosť tejto choroby a potrebu ľudí byť uzdravený aj s našou pomocou. Prosíme, veď naše srdcia hlbokou láskou, aby sme ich privádzali k Tebe. Amen.
Pieseň: ES 491
Autor: Ján Kolesár


Boh ma opásal silou. Žalmy 18,33

Pavol píše Filemonovi: Ďakujem svojmu Bohu vždy, keď ťa spomínam vo svojich modlitbách. Kiežby sa tvoja účasť na spoločnej viere prejavila v tom, že spoznáš, čo všetko dobré môžeme urobiť pre Krista. Filemonovi 1,4.6


Efežanom 4,17-24 :: Modlíme sa za: Drienčany (Ri)