Zamyslenie na deň 8.6.2021

Skutky apoštolov 7,1-29

1 I spýtal sa ho veľkňaz: Či je to tak? 2 A (Štefan) odpovedal: Počujte, mužovia, bratia a otcovia! Boh slávy ukázal sa nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol v Mezopotámii, skôr, ako býval v Chárane, 3 a riekol mu: Vyjdi zo svojej zeme a spomedzi svojho príbuzenstva a choď do zeme, ktorú ti ukážem. 4 Vyšiel teda z Chaldejska a býval v Chárane. Keď mu otec umrel, presťahoval ho (Boh) odtiaľ do tejto zeme, v ktorej teraz vy bývate. 5 Ale nedal mu v nej dedičstvo ani na stopu nohy; sľúbil mu však, že mu ju dá do vlastníctva, aj jeho potomstvu po ňom, hoci nemal dieťa. 6 Takto totiž hovoril Boh: Tvoje potomstvo bude bývať ako hosť v cudzej zemi, zotročia ho tam a zle budú nakladať s ním štyristo rokov, 7 ale národ, ktorému budú otročiť, ja budem súdiť, povedal Boh, a potom vyjdú a budú mi slúžiť na tomto mieste. 8 Nato dal mu zmluvu obriezky. Tak splodil Izáka a obrezal ho na ôsmy deň; Izák (splodil) Jákoba a Jákob dvanásť patriarchov. 9 Patriarchovia žiarlili však na Jozefa a predali ho do Egypta. Ale Boh bol s ním, 10 vyslobodil ho zo všetkých úzkostí a dal mu milosť a múdrosť pred faraónom, egyptským kráľom, ktorý ho ustanovil za správcu nad Egyptom a nad celým svojím domom. 11 Potom prišiel na celý Egypt a Kanaán hlad a veľké súženie, takže naši otcovia nenachádzali potraviny. 12 Keď Jákob počul, že v Egypte majú obilie, poslal tam našich otcov prvý raz. 13 Na druhom raze dal sa Jozef poznať svojim bratom a faraón sa dozvedel o rode Jozefovom. 14 Vtedy Jozef dal zavolať k sebe otca Jákoba a celú jeho rodinu, počtom sedemdesiatpäť duší. 15 A šiel Jákob do Egypta a skonal on aj naši otcovia. 16 I preniesli ich do Síchemu a pochovali v hrobe, ktorý kúpil Abrahám za zjednané striebro od synov Emorových v Sícheme. 17 Ako sa potom približoval čas zasľúbenia, ktoré Hospodin s prísahou dal Abrahámovi, rástol a rozmnožoval sa ľud v Egypte, 18 až nastúpil iný kráľ v Egypte, ktorý nepoznal Jozefa. 19 Ten podvádzal náš rod a trápil našich otcov, takže boli nútení vyhadzovať svoje nemluvniatka, aby nezostali nažive. 20 V tomto čase narodil sa Mojžiš a bol milý Bohu. Tri mesiace chovali ho v jeho otcovskom dome, 21 a keď ho vyložili, vzala si ho dcéra faraónova a vychovala za syna. 22 A naučil sa Mojžiš všetku egyptskú múdrosť a bol mocný v slovách aj v skutkoch. 23 Keď však dovŕšil štyridsať rokov, zatúžil v srdci navštíviť svojich bratov, synov izraelských. 24 A keď videl, ako sa jednému z nich krivdí, zastal sa ho, pomstil utlačovaného a zabil Egypťana. 25 Domnieval sa, že jeho bratia porozumejú, že im Boh posiela záchranu skrze jeho ruky, ale neporozumeli. 26 Na druhý deň prišiel k nim, keď sa vadili medzi sebou; napomínal ich k pokoju hovoriac: Mužovia, ste bratia. Prečo si navzájom krivdíte? 27 Ale ten, čo krivdil svojmu blížnemu, odbil ho slovami: Kto ťa ustanovil za vladára a sudcu nad nami? 28 Či chceš zabiť aj mňa, ako si včera zabil Egypťana? 29 Pre tieto slová utiekol Mojžiš a býval ako cudzinec v Madiansku, kde splodil dvoch synov.


Človek je viac ako litera zákona. Štefan stojí pred židovskou veľradou. Dostal slovo, aby sa bránil z obvinení, ktoré proti nemu vzniesli podplatení, falošní svedkovia. Vraj sa rúhal proti Mojžišovi aj Bohu. Kedysi rovnakými obvineniami svedčili falošní svedkovia aj proti Ježišovi. A uspeli! Teda aspoň si to mysleli, lebo Ježiša odsúdili na smrť na kríži a následne Ho popravili. No keď na tretí deň vstal z mŕtvych, Svojim vyvoleným dal Ducha múdrosti, ktorému nedokázala odporovať nijaká ľudská múdrosť. Štefan si mohol zvoliť, či sa bude brániť ľudským spôsobom – tak, že bude vyvracať obvinenia Rady starších, alebo… Namiesto toho – plný Ducha múdrosti – sa im snažil ukázať, že Bohu vždy ide viac o človeka, ako o literu zákona. Prednáša im biblickú históriu, ktorú podľa litery určite dobre poznali. Problém bol v tom, že ju nesprávne chápali a vysvetľovali. Nejde o chrám, nejde o predpisy, ani o naše zbožné pózy. Ide o nás. O to, aby sme sa videli v Božom príbehu. Aj v tom, ktorý Boh píše aj dnes s nami a medzi nami. Ide o to, aby sme videli Pána Boha v ľuďoch okolo nás, ba aj v dejinách nasej cirkvi. Chceme žiť svoju vieru naplno? Potom sa musíme naučiť aj zmĺknuť a počúvať. Je to ťažké, ale tak sa naučíme čítať – možno aj tie známe biblické histórie, aj dejiny našej cirkvi, s dôrazom na Božiu lásku k človeku. Vo viere predsa ide o život a jeho podstatu. A to je najviac!
Modlitba: Bože, odpusť, že sme zle pochopili mnohé z Tvojho Slova. Viac sa zaoberáme predpismi, ako spoločnou službou. Veď Cirkev, aby s láskou slúžila ľuďom na tele, duši a hlavne duchu. Amen.
Pieseň: ES 245
Autor: Jaroslav Kopčok


Pán hovorí: „Za tvojho správcu ustanovím pokoj a za tvojho vládcu spravodlivosť.“ Izaiáš 60,17

Božie kráľovstvo je spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. Rimanom 14,17


2.Korintským 1,23-2,4 :: Modlíme sa za: Liptovský Peter (Lo)