Zamyslenie na deň 8.1.2022

Ján 3,1-21

1 Bol farizej, menom Nikodém, popredný muž medzi Židmi. 2 Ten prišiel k Nemu v noci a hovoril Mu: Majstre, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha; lebo nikto nemôže činiť znamenia, aké Ty činíš, ak len Boh nie je s ním. 3 Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie. 4 Nikodém Mu povedal: Ako sa človek môže narodiť, keď je starý? Nemôže predsa druhý raz vojsť do života matky a narodiť sa. 5 Odpovedal Ježiš: Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. 6 Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. 7 Nediv sa, že som ti povedal: Treba sa vám znovu narodiť. 8 Vietor veje, kam chce: čuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide: tak je s každým, kto sa narodil z Ducha. 9 Nikodém Mu povedal: Ako sa to môže stať? 10 Ježiš mu odpovedal: Ty si učiteľ v Izraeli, a nevieš to? 11 Veru, veru ti hovorím: Čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, svedčíme, ale neprijímate naše svedectvo. 12 Ak neveríte, keď som vám hovoril o zemských veciach, akože uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských? 13 A nikto nevstúpil do neba, len Ten, kto zostúpil z neba, Syn človeka. 14 A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, 15 aby každý veriaci mal v Ňom večný život. 16 Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. 17 Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. 18 Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. 19 A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20 Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. 21 Ale kto činí pravdu, ide na svetlo, aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané.


Je strom živý? Áno. Ale vidí nás? Nie, lebo nemá živé oči. Ani živý rozum nemá atď. Časť života mu chýba. Aj v nás hriech niečo zabil. Telo ostalo živé. Aj kus duše. No čosi dôležité umrelo. Alebo v rodine: Deti sú povinné povysávať. Keď to neurobia, neprestanú byť deťmi. Robotický vysávač zasa naplní ich povinnosť, ale nestane sa dieťaťom. Vyzerá ako živý. Pohybuje sa. Reaguje na veci okolo seba, ale nežije. – – Nikodém si plnil povinnosti najlepšie, ako sa dalo. Nemal však ešte živého ducha, teda sa ešte nestal dieťaťom Boha, ktorý je Duchom (Ján 4,24). Dieťaťom ducha je len duch a telo je dočasným stánkom (2Pt 1,14; 2Kor 5,1), ktorý nedosiahne nebeské dedičstvo (1Kor 15,50). Čo sa deje pri narodení? Dieťa prejde z malého tmavého „sveta“ do iného – prežiareného slnkom. Tak pri duchovnom narodení prechádzame do Krista. Prečo doňho musíme vojsť? Lebo len On môže vstúpiť do neba (v. 13)! S tými, čo sú v Ňom. Niet pre nich odsúdenia (Rim 8,1). Pritom nestačí veriť, ŽE Ježiš existuje… Musíme veriť V Ježiša. Slovko „V“ znamená vnútri. Majme vieru, ktorá nás vtiahne DO Neho, aby sme v Ňom boli ponorení. A ako spoznáme, že sme v Ňom? Keď v sebe vnímame zápas medzi telom a duchom (Gal 5,17) a milujeme všetky Jeho deti (1Ján 5,1). Keď nám toto chýba, odovzdajme sa duchu Kristovmu, nech nás oživí!
Modlitba: Pane Ježišu, ďakujeme Ti, že si zostúpil k nám, aby si vystúpil s nami do neba! Odpusť, že sa niekedy od Teba vzďaľujeme a daruj nám vieru, ktorá nás vtiahne do Teba, kde je nášmu duchu najlepšie. Amen.
Pieseň: ES 245
Autor: Peter Dubec


Veď aj teraz – môj svedok je v nebesiach, ten, čo sa za mňa prihovára, je na výsostiach. Jób 16,19

Viera je podstatou toho, v čo dúfame, a zdôvodnením toho, čo nevidíme. Židom 11,1


5.Mojžišova 18,14-19 •  Modlíme sa za: Bánovce nad Bebravou – Horné Ozorovce (PoS)