Zamyslenie na deň 7.2.2023

1.Mojžišova 19,15-29

15 Keď vyšla ranná zora, anjeli naliehali na Lóta a vraveli: Vstaň, vezmi ženu a obe dcéry, ktoré sú tu, aby si nezahynul pre vinu mesta. 16 Ale on váhal; vtedy mužovia chytili za ruku jeho i jeho ženu a obe jeho dcéry, lebo Hospodin ho chcel ušetriť. Vyviedli ho a nechali za mestom. 17 Keď ich viedli, anjel riekol: Zachráň sa, ide ti o život! Neobzeraj sa a nezastavuj sa v Okolí jordánskom, uteč na pohorie, aby si nezahynul. 18 Ale Lót im odpovedal: Ach nie, Pane! 19 Ajhľa, tvoj služobník našiel priazeň v tvojich očiach, a veľká je tvoja milosť, ktorú si mi preukázal, keď si ma zachoval nažive. Ale na pohorie nevládzem ujsť. Mohla by ma dostihnúť pohroma. A ja by som zomrel. 20 Tu hľa, je blízke mesto, tam by som mohol ujsť; je malé. Tam sa chcem zachrániť. Vskutku je malé; tak by som ostal nažive. 21 Vtedy mu riekol: Hľa, i v tejto veci beriem ohľad na teba a nezničím mesto, o ktorom si hovoril. 22 Rýchlo tam uteč, lebo kým tam nedôjdeš, nemôžem nič urobiť. Preto sa to mesto menuje Cóar. 23 Slnko práve vyšlo nad zemou, keď Lót došiel do Cóaru. 24 Vtedy Hospodin spustil na Sodomu a Gomoru sírový a ohnivý dážď z neba 25 a zničil tie mestá, celé Okolie, aj všetkých obyvateľov miest, aj poľné rastlinstvo. 26 Keď sa jeho žena obzrela, premenila sa na soľný stĺp. 27 Abrahám vyšiel včasráno na miesto, kde stál pred Hospodinom, 28 a keď pozrel dolu na Sodomu a Gomoru i na celý kraj Okolia, videl, že zo zeme vystupuje dym ako z huty. 29 Keď Boh ničil mestá Okolia, rozpomenul sa Boh na Abraháma a vyviedol Lóta z pohromy, keď vyvrátil mestá, v ktorých Lót býval.


Uteč a neobzeraj sa! Skúsili ste niekedy bežať dopredu a pozerať sa dozadu? Čo myslíte, ako by to dopadlo? Malé deti to robia bežne, a preto občas do niečoho narazia. – – Lót váhal a nevedel sa rozhodnúť. Všetko musel zanechať a ísť. Nakoniec, keď vyšiel zo Sodomy, dostal od anjelov príkaz: „Uteč pre svoju dušu! Neobzri sa ani nepostoj na celej tej rovine!“ 1. Uteč, ale kam? Boh pripravil Lótovi miesto v horách. Lót však vyjednával: Je to ďaleko a nezvládnem to. Prosím, pošli ma niekde bližšie. A Boh ho počuje a vypočuje. On nás pozná a miluje, preto nám dáva ciele, ktoré sú v našich silách. 2. Neobzri sa! Niekto sa však obzrel – Lótova žena. Nedopadlo to s ňou dobre. Ježiš nám pripomína tento príbeh: „Pamätajte na Lótovu ženu!“ (Luk 17,32). „Ježišovo slovo o Lótovej žene je varovaním. Všetci sme už iste boli v pokušení obzerať sa naspäť a dať sa tým ochromiť pre ďalšiu cestu“ (J. Heller). Keď súdi Boh, nie je na mieste zvedavosť ani túžobný pohľad na to, čo zachránení zanechali za sebou.

Modlitba: Otče, Ty vieš, akí sme podobní Lótovej žene. Obzeráme sa a ľutujeme sa. Pozdvihni náš zrak k Tebe.
Pieseň: ES 234
Autor: Ľubica Trusinová


Lebo ako padá dážď a sneh z neba a nevráti sa ta, ale zavlaží zem, zúrodní ju a dá jej vyklíčiť, vydá semeno na siatie a chlieb na jedenie, tak sa stane s Mojím slovom, ktoré mi vyjde z úst. Izaiáš 55,10-11

Ak zostávate vo mne a ak aj Moje slová zostávajú vo vás, proste, čo len chcete, a stane sa vám. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a že sa stávate Mojimi učeníkmi. Ján 15,7-8


5.Mojžišova 7,6-12 :: Modlíme sa za: Gemer (RiS)