Zamyslenie na deň 7.1.2023

1.Mojžišova 2,18-25

18 Potom riekol Hospodin Boh: Nie je dobré človeku byť osamote. Dám mu pomoc, ktorá mu bude roveň. 19 Vtedy Hospodin Boh utvoril zo zeme všetku poľnú zver i všetko nebeské vtáctvo a priviedol ich k človeku, aby videl, ako ich nazve; každý živý tvor sa mal volať tak, ako ho nazve človek. 20 A človek pomenoval všetok dobytok, nebeské vtáctvo i všetku poľnú zver. Ale pre človeka nenašiel pomoc, ktorá by mu bola roveň. 21 Vtedy Hospodin Boh dopustil na človeka tvrdý spánok; keď zaspal, vyňal mu jedno rebro a jeho miesto uzavrel mäsom. 22 Z rebra, ktoré Hospodin Boh vyňal človeku, utvoril ženu a priviedol ju k človeku. 23 Nato povedal človek: Toto je už kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. Bude sa volať mužena, lebo je z muža vzatá. 24 Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom. 25 Obaja však boli nahí, človek i jeho žena, ale nehanbili sa.


V mojom kraji sa mužom hovorí človek a ženám žena. Ak sa na ulici stretnú dvaja muži a dve ženy a okoloidúcich sa spýtate, koľkých ľudí vidia, odpoveď bude: dvoch. Ženy k ľuďom proste nepatria. Akoby tomu nahrávala aj hebrejčina. Adam totiž nie je vlastné meno. Týmto pojmom je označovaný muž alebo človek. Aj preto toto nedorozumenie. V prvej správe o stvorení človeka sa dočítame, že Boh stvoril človeka na Svoj obraz; ako dvojjedinú bytosť – ako muža a ženu. Druhá správa o stvorení – ako nám ju prináša náš text, je omnoho osobnejšia; je to príbeh o nás: „Nie je dobré človeku byť osamote.“ Na tomto mieste sa prvýkrát v Biblii dočítame, že niečo „nie je dobré“. Dosiaľ o všetkom, čo Boh stvoril, bolo povedané, že to „bolo dobré“. A tu odrazu niečo nie je dobré – nie je dobré, keď je človek sám. Keď je niekto z nás sám. A tak Boh povedal: „Dám mu pomoc, ktorá mu bude roveň.“ Boh nám chce pomáhať, aby sme sa stávali tým, kým máme byť. Stávať sa ľuďmi. Žena má pomôcť mužovi byť mužom a muž má pomôcť žene byť ženou. Obaja sa tak stanú ľuďmi, ktorí budú odrážať Boží obraz. Lebo medzi zvieratami, v prírode, dokonca ani v práci a v ničom na svete človek nenájde takú možnosť stávať sa naozaj človekom, ako v druhom človeku. A to dostávame ako dar. Buďme zaň vďační.

Modlitba: Bože, ďakujem, že si nás stvoril pre hlboké spoločenstvo. Odpusť, že ho neviem žiť tak, ako sa Tebe páči. Daj mi Tvojho Ducha v plnosti, aby sme si boli navzájom skutočnou pomocou, podporou a zdrojom lásky. Amen.
Pieseň: ES 561
Autor: Jaroslav Kopčok


Od východu slnka až po jeho západ Hospodinovo meno je hodné chvály! Žalm 113,3

Nech vám Boh trpezlivosti a útechy dá o sebe navzájom zmýšľať podľa Krista Ježiša, aby ste jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista. Rímskym 15,5-6


Títovi 2,11-14 :: Modlíme sa za: České Brezovo (NoS)