Zamyslenie na deň 6.8.2022

Ján 9,13-23

13 Zaviedli teda k farizejom toho predtým slepého. 14 Bola totiž práve sobota, keď Ježiš spravil blato a otvoril mu oči. 15 Aj farizeji sa ho znovu spytovali, ako sa mu otvorili oči, a on im odpovedal: Blato mi priložil na oči, umyl som sa a vidím. 16 I povedali niektorí z farizejov: Nie je ten človek z Boha, lebo nezachováva sobotu. Iní povedali: Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia? A vznikla medzi nimi roztržka. 17 Povedali teda zase tomu slepému: Čo hovoríš o Ňom ty, keď ti otvoril oči? A on odpovedal: Je prorok! 18 Židia však neverili, že bol slepý a že sa mu otvorili oči, dokiaľ nezavolali rodičov toho, ktorému sa otvorili oči, 19 a nespýtali sa ich hovoriac: Či je to váš syn, o ktorom hovoríte, že sa slepý narodil? Ako teda vidí teraz? 20 Rodičia odpovedali: Vieme, že je náš syn a že sa narodil slepý; 21 ale nevieme, kto mu oči otvoril; spýtajte sa jeho, má svoje roky, sám povie o sebe. 22 To povedali jeho rodičia, lebo sa báli Židov; Židia sa totiž už uzniesli, že toho, kto by Ho vyznával ako Krista, vylúčia zo synagógy. 23 Preto povedali jeho rodičia: Má svoje roky; jeho sa spýtajte!


Certifikát viery. Skúste si spomenúť na príhodu z detstva, keď ste sa so súrodencom, či priateľom dopustili nejakého priestupku. Ak nás pri takomto čine prichytili, neskúsená detská myseľ vtedy hľadala spôsob, ako čo najbezpečnejšie uniknúť reálnej hrozbe trestu. Najprv sme sa tvárili, že vôbec nevieme, o čo ide, alebo ak to nezabralo, vinu sme sa snažili hodiť na toho druhého. V celom tom nedorozumení sme sa snažili hrať rolu obete. Vyšlo vám to vtedy? Tuším, že asi nie. Takmer nikdy. Dospelí takmer vždy prekuknú a odhalia skutočnú pravdu. Aspoň vtedy, keď ide o nejakú detskú roztopašnosť. – – Evanjeliový príbeh nám dnes hovorí o slepcovi, ktorého Pán Ježiš uzdravil. Je to skutočne radostný a chvályhodný okamih. No, tento príbeh predsa nie je o radosti, ale o vyšetrovaní: Kto vykonal ten čin? Prečo ho vykonal práve v deň sviatočného odpočinku? Príležitosť radosti sa premieňa na dôvod veľkých obáv. – – Dnešný evanjeliový príbeh je o odvahe kresťanskej viery. Keď sa priznávame k Pánovi, stojí nás to neraz aj v dnešnej dobe veľa nepríjemností alebo aspoň výsmech. No, nezabúdajme, že skutočne relevantný súd viery nie je ten ľudský, ale Boží… Preto sa nebojácne a s radosťou vždy priznávajme k svojmu Pánovi. Chváľme Ho za zázrak vzkriesenia, ktorý nám dodnes dáva nádej na večný život.

Modlitba: Ježišu, ďakujeme Ti za Tvoje zázraky! Odpusť, že sa menej sústreďujeme na Tvoje uzdravenia, než na sviatky, či obrady. Veď nás Svojím životodarným Duchom, aby sme boli svetu na uzdravenie a prinášali mu pokoj, lásku a radosť. Zachraňuj nás pred prázdnym obradníctvom, ktoré nie je na Tvoju slávu! Amen.
Pieseň: ES 490
Autor: Vladimír Lovás


Len sa maj na pozore a poriadne sa chráň, aby si nezabudol na to, čo si na vlastné oči videl. 5.Mojžišova 4,9

Rozpamätaj sa teda na to, čo si prijal a počul, zachovávaj to a rob pokánie! Zjavenie Jána 3,3


Zjavenie Jána 19,4-9 •  Modlíme sa za: Ožďany (RiS)