Zamyslenie na deň 6.6.2020

Títovi 1,1-16

1 Pavel, služobník Boží a apoštol Ježiša Krista podľa viery vyvolených Božích a podľa poznávania zbožnej pravdy 2 na základe nádeje večného života, ktorú pravdivý Boh zasľúbil pred večnými vekmi 3 a vo vhodnom čase oznámil svoje slovo vo zvesti, čo mne bola zverená podľa ustanovenia nášho Spasiteľa Boha – 4 Títovi, pravému synovi podľa spoločnej viery. Milosť a pokoj od Boha Otca a Krista Ježiša, nášho Spasiteľa. 5 Nato som ťa nechal na Kréte, aby si usporiadal, čo ešte nebolo (zriadené), a po mestách ustanovil starších, ako som ti prikázal: 6 ak je niekto bez úhony, muž jednej ženy, má veriace deti, ktoré nie sú obviňované z roztopašnosti a neposlušnosti. 7 Biskup totiž ako šafár Boží musí byť bez úhony, nie samoľúby, ani hnevlivý, ani pijan, ani bitkár, ani nečistého zisku žiadostivý, 8 ale pohostinný, milovník dobra, mierny, spravodlivý, pobožný, zdržanlivý, 9 musí sa pridŕžať pravého slova podľa učenia, aby bol schopný aj napomínať podľa zdravého učenia a podvracať tých, ktorí odporujú. 10 Lebo je mnoho nepoddajných, táravých ľudí a zvodcov, najmä zo židovstva, 11 ktorým treba zapchať ústa. Títo prevracajú celé domy, keď pre nečistý zisk vyučujú, čo sa nemá (vyučovať). 12 Jeden z nich, ich vlastný prorok, (o nich) povedal: Kréťania vždy luhajú, sú plané hovädá a leniví bruchopasníci. 13 Toto svedectvo je pravdivé. Pre to ich prísne napomínaj, aby ozdraveli vo viere 14 a nepridržiavali sa židovských bájok a príkazov ľudí odvrátených od pravdy. 15 Čistým je všetko čisté, poškvrneným a neveriacim však nič nie je čisté, ale myseľ aj svedomie majú poškvrnené. 16 Hovoria, že poznajú Boha, ale skutkami (Ho) zapierajú. Sú ohavní a neposlušní a ničoho dobrého nie sú schopní.


„Milý Títus. Na Kréte, kde som Ťa nechal, sa postaraj o tamojších kresťanov. Starší zboru má byť rozhľadený, priateľský, ale predovšetkým tolerantný. Kréťania sú tak trochu svojskí, ale musíme to jednoducho rešpektovať.“ Pekné, však? Ústretové, nikoho sa to nedotýka. Mnohým by sa dnes takáto formulácia páčila. Čo však s Pavlom? Ten píše niečo iné. Pôvodom pohan Títus s ním absolvoval konvent v Jeruzaleme (Sk 15), sprevádzal ho na cestách, osvedčil sa v Korinte, a teraz stojí pred úlohou pracovať v náročnom prostredí na Kréte. Pavol mu ako „pravému synovi podľa spoločnej viery“ dôveruje a nemá problém tamojšiu situáciu reálne opísať. Nikoho neodsudzuje, ale nič ani neprikrášľuje. Títus má dať veci do poriadku, starší zboru majú spĺňať vymenované požiadavky, a najmä sa musia pridržiavať pravého Slova, zdravého učenia a v súlade s ním povzbudzovať a prípadne i usvedčovať odporcov. Ak sa tak nestane, hrozí nebezpečenstvo, že „nákaza“ sa bude šíriť ďalej. Pán Boh bol a je pravdivý (v. 2), a tak, ako kedysi Títus, i my dnes máme stáť na strane pravdy aj vtedy, keď to nie je populárne.
Modlitba: Ďakujem, Ježišu, že si Pravdou. Nič neprikrášľuješ, ale ani predčasne nesúdiš. Povieš jasne, ako sa veci majú, ale naďalej udržuješ vzťah s človekom a chceš ho s láskou vychovávať. Ďakujem, že to robíš aj so mnou a cezo mňa. Amen.
Pieseň: ES 638
Autor: Peter Synak


Aké veľké sú jeho znamenia a aké mocné sú jeho zázraky! Jeho kráľovstvo je večným kráľovstvom a jeho vláda trvá z pokolenia na pokolenie. Daniel 3,33

A tak keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovávajme si milosť a pomocou nej slúžme Bohu s úctou a bázňou. Hebrejom 12,28


Skutky apoštolov 18,1-11 :: Modlíme sa za: Párnica (Lo)