Zamyslenie na deň 5.6.2020

2.Timotejovi 4,9-22

9 Poponáhľaj sa, aby si rýchlo prišiel ku mne, 10 lebo Démas ma opustil, zamilujúc si tento svet, a odišiel do Tesaloniky, Krescens do Galácie, Títos do Dalmácie. 11 Jediný Lukáš je so mnou. Marka zober a priveď so sebou, lebo mi je veľmi užitočný na službu. 12 Tychika som poslal do Efezu. 13 Keď prídeš, dones mi plášť, ktorý som nechal u Karpa v Troade, aj knihy, najmä pergameny. 14 Alexandros, kováč, mi spôsobil mnoho zlého, Pán mu odplatí podľa jeho skutkov. 15 Aj ty sa ho chráň, lebo sa veľmi protivil našim rečiam. 16 Keď som sa prvýkrát bránil, nikto nebol pri mne, ale všetci ma opustili. Nech sa im to nezapočíta. 17 Pán však stál pri mne a posilnil ma, aby som plne vykonal zvesť, a aby ju počuli všetci pohania. Tak som bol vytrhnutý z levovej tlamy. 18 Pán ma zbaví všetkého zlého a zachová pre svoje nebeské kráľovstvo. Jemu sláva naveky vekov. Amen. 19 Pozdrav Prisku a Akvilu i dom Oneziforov. 20 Erastos zostal v Korinte, Trofima som však nechal chorého v Miléte. 21 Poponáhľaj sa, aby si prišiel pred zimou. Pozdravujú ťa Eubulos a Pudes, Linos a Klaudia a všetci bratia. 22 Pán s tvojím duchom! Milosť s vami! Amen.


Sme na konci posledného listu, ktorý Pavol napísal. V rímskom väzení čakal na definitívne potvrdenie rozsudku smrti. Trpí vo väzenskej kobke a vie, že jeho apoštolská služba sa skončila. Celý 2. list Timoteovi preto predstavuje akýsi závet a odovzdanie posolstva Timoteovi, ktorý sa má starať o to, aby sa viera zachovala a zvestovala ďalším generáciám. Za seba môže napísať, že „bojoval dobrý boj“ a očakáva „veniec spravodlivosti“. No Pavla môžeme vidieť nielen ako apoštola, teológa, misionára, ale aj ako veľmi blízkeho človeka – ako človeka z mäsa a kostí. Trpí a je osamotený. Opustili ho a z rôznych dôvodov nie sú pri ňom priatelia. Kováč Alexander sa proti nemu priamo postavil a pri jeho prvej obrane pred súdom ho nik nepodporil. Pavol čaká na príchod Krista, ale naliehavo prosí aj Timotea, aby sa za ním poponáhľal. Veľký apoštol zdôrazňuje, že Pán bol s ním aj na súde a zvesť o ňom mohli počuť všetci pohania a zároveň sa nehanbí písať o svojich slabostiach. Ako je to s nami? Vieme byť – a sme? – súčasne autentickými kresťanmi aj ľuďmi, ktorí žijú normálny každodenný život?
Modlitba: Ďakujem, Bože, za Tvoje povolanie. Mňa, obyčajného človeka povolávaš, nech Ti v niečom slúžim. Odpusť, že to chcem prenechať iba pár špeciálnym jedincom. Prosím, napĺňaj ma láskou, nech ma vedie k službe. Amen.
Pieseň: ES 647
Autor: Peter Synak


Slzy mi bývajú chlebom dňom i nocou, keď sa ma každý deň pýtajú: Kde je tvoj Boh? Žalmy 42,4

Stačí ti moja milosť, lebo (moja) sila sa dokonale prejavuje v slabosti. 2.Korinťanom 12,9


Galaťanom 3,1-5 :: Modlíme sa za: Padarovce (Ri)