Zamyslenie na deň 5.2.2022

Józua 24,16-28

16 A ľud odpovedal: Nech je vzdialené od nás, že by sme opustili Hospodina a slúžili iným bohom! 17 Lebo Hospodin je náš Boh, On vyviedol nás a našich otcov z Egypta, z domu otroctva a pred našimi očami robil tie veľké znamenia a chránil nás po celej ceste, ktorou sme išli, a medzi všetkými národmi, cez ktoré sme prešli. 18 Hospodin zahnal spred nás všetky národy, aj Amorejcov, ktorí bývali v krajine pred nami. Aj my budeme slúžiť Hospodinovi, lebo On je náš Boh. 19 Tu povedal Józua ľudu: Nemôžete slúžiť Hospodinovi, lebo On je svätý Boh, horliaci Boh; neodpustí vám priestupky a hriechy. 20 Ak opustíte Hospodina a budete slúžiť cudzím bohom, odvráti sa, zle bude nakladať s vami a zničí vás, hoci predtým s vami dobre nakladal. 21 Ľud však odvetil Józuovi: Nie! My budeme slúžiť Hospodinovi. 22 A Józua povedal ľudu: Sami ste svedkami proti sebe, že ste si vyvolili Hospodina, aby ste Jemu slúžili. Oni odpovedali: Sme svedkami. 23 Tak teraz odstráňte cudzích bohov, ktorých máte uprostred seba, a nakloňte srdcia k Hospodinovi, Bohu Izraela. 24 Nato ľud povedal Józuovi: Hospodinovi, nášmu Bohu, budeme slúžiť a Jeho hlas poslúchať. 25 V ten deň Józua uzavrel zmluvu s ľudom, dal mu ustanovenia a právo v Sícheme. 26 Józua vpísal všetky tieto slová do knihy Hospodinovho zákona, vzal veľký kameň a postavil ho pod dubom, čo stojí pri svätyni Hospodinovej. 27 Potom Józua povedal všetkému ľudu: Hľa, tento kameň bude svedkom proti nám, lebo počul všetky reči, ktoré nám hovoril Hospodin, a bude svedkom proti vám, aby ste nezapreli svojho Boha. 28 Potom Józua prepustil ľud, každého do jeho dedičného vlastníctva.


Veľký kameň pod dubom. Možno nosíte na ruke obrúčku, ktorá vám pripomína sľub vernosti vášmu manželovi/manželke. Zvieratá nemajú symbol sľubu, a predsa niektoré žijú v trvalom zväzku. Tučniak žltohlavý je známy, ako najvernejší partner v ríši zvierat. Samec sa vráti ku svojej samici, spolu „tancujú“ a keď sa im vyliahne mláďa, otec sa oň stará, kým samica zabezpečuje potravu. – – Józua vystríha kmene Božieho ľudu pred nevierou. Tá sa prejavuje srdcom, ktoré nepatrí Hospodinovi a uctievaním iných bohov. Za sľub vernosti označil Józua kameň, ktorý bol osadený pod dubom. Podobne, ako boli z kameňa dosky zákona, mala byť pevná, trvalá aj vernosť Izraela. Možno k tomuto kameňu pripodobňuje Pán Ježiš seba, keď cituje Žalm 118 (Luk 20,17-18): „On sa na nich zahľadel a povedal: Čo to teda znamená, keď je napísané: Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom? Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa a na koho ten kameň padne, toho rozmliaždi.“ Pán Ježiš Kristus veľmi dobre vedel, čo je našou najväčšou slabosťou. Hoci vieme vystavať z kameňov obrovské chrámy pretrvávajúce tisíce rokov, naše srdcia nie sú pevné, stále. Naopak! Často sú tvrdé a chladné ako kamene. Prosme aj dnes Pána Boha, aby nás upevnil v službe a aby sme boli Kristovi verní. Jeho vernosť nás zachraňuje.
Modlitba: Odpusť, Pane, chlad a tvrdosť srdca, odpusť premrhané dni a falošné sľuby, čo nemajú konca! Zmiluj sa nad nami, napĺňaj nás vernosťou pevnou ako kameň! Povolaj nás do stálej služby a premieňaj nás Svojou milosťou! Amen.
Pieseň: ES 474
Autor: Ivan Boženík


Blahoslavený národ, ktorého Bohom je Hospodin, ľud, ktorý si On vyvolil za dedičstvo! Žalm 33,12

Keďže ste synmi, poslal nám Boh do sŕdc Ducha Svojho Syna, ktorý volá: „Abba, Otče.“ A tak už nie si otrok, ale syn; a ak syn, tak skrze Boha aj dedič. Galatským 4,6-7


4.Mojžišova 6,22-27 •  Modlíme sa za: Bzince pod Javorinou (PoS)