Zamyslenie na deň 5.10.2021

Zamyslenie z Biblie na každý deň Tesnou bránou

Hebrejom 11,8-22

8 Vierou poslúchol Abrahám, keď ho (Boh) povolal, aby sa vysťahoval na miesto, ktoré mal prijať ako dedičstvo. Vysťahoval sa, a nevedel, kam ide. 9 Vierou sa usadil v zemi zasľúbenej ako v cudzej a prebýval v stánkoch s Izákom a Jákobom, dedičmi toho istého zasľúbenia. 10 Očakával totiž mesto, majúce pevné základy, ktorého Tvorcom a Staviteľom je Boh. 11 A tiež Sára vierou nadobudla silu počať, hoci sa jej čas už minul. Pokladala totiž za verného Toho, ktorý dal zasľúbenie. 12 Preto z jedného človeka, a to už neplodného, rozmnožilo sa ľudstvo ako hviezdy na nebi a piesok na morskom pobreží, ktorý nemožno spočítať. 13 Títo všetci umierali vo viere a nedosiahli, čo im bolo zasľúbené. Len zďaleka to videli, uvítali a vyznávali, že sú len cudzincami a pútnikmi na zemi. 14 Lebo tí, čo takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. 15 A keby boli mysleli na zem, z ktorej vyšli, by mali dosť času vrátiť sa. 16 Ale oni túžia po lepšej vlasti, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil (nebeské) mesto. 17 Vierou obetoval Abrahám Izáka, keď ho (Boh) skúšal. A jednorodeného priniesol obetovať, hoci prijal zasľúbenie, 18 a bolo mu povedané: Po Izákovi bude sa volať tvoje potomstvo. 19 Tak uvažoval totiž, že Boh môže vzkriesiť aj z mŕtvych. Preto ho aj dostal späť; a to je podobenstvo. 20 Vierou požehnal Izák Jákoba a Ézava do budúcnosti. 21 Vierou požehnal Jákob oboch Jozefových synov, keď umieral a vzýval Boha, opierajúc sa o palicu. 22 Vierou sa rozpomínal Jozef na odchod synov izraelských, keď dokonával, a prikázal, čo s jeho kosťami.


Viera, ach, viera. Ľahko nám veriť. Náš svet je plný okamihov, či situácií, kedy musíme veriť a dôverovať človeku. Keď sadám do lietadla, či autobusu, verím, že pilot a vodič je presne ten človek, ktorý ma bezpečne dovezie do cieľa. Verím a dôverujem obchodníkovi, že tovar, ktorý predáva, je dobrý. Verím a dôverujem pani učiteľke, že v škole naučí moje dieťa, či vnúča, len dobré a dôležité veci pre život. A v manželstve veríme sľubu nášho partnera, že to bude raz – a navždy. Veríme ľuďom, ktorým sa zverujeme, hoci nás mnohokrát iní ľudia sklamali. Nikdy nehádžeme „flintu do žita“. Viera patrí do života človeka. A predsa – keď hovoríme o duchovnom zápase, či keď prichádzame k ťažkým rozhodnutiam, mnohokrát pochybujeme a viac sa pýtame ľudí, ako Boha. – – Abrahám, o ktorom sme dnes čítali, stál pred nejedným ťažkým a dôležitým rozhodnutím. Vlastne, celý život akoby si stále vyberal, či život s Bohom, alebo bez Neho. Skúšky, ktorými prechádzal, neboli vôbec jednoduché, a predsa sa rozhodoval správne. Viera, ktorú mal, bola vierou istoty aj v ťažkých časoch. Vedel – nie veril, že sa dobrý Boh postará, a preto s Ním nediskutoval, ale konal, čo Boh chcel. Je nesmierne dôležité aj v dnešnej dobe – dobe sľubov a pozlátka – vedieť, v Koho a Komu verím. Pýtať sa, či svedectvo Abraháma je svedectvom starého sveta, alebo aj toho môjho…
Modlitba: Ďakujeme, Bože, že naša viera je založená na tom, že vieme o Tebe. O Tvojej dobrote a múdrosti. Odpusť, že málo veríme v bežnom živote a potom poslúchneme aj hriech, ktorému uveríme. Veď nás Duchom Pravdy, aby sme dôverovali iba Tebe. Amen.
Pieseň: ES 646
Autor: Jana Bosáková


Pretože im odpustím viny a na ich hriech nebudem viac spomínať. Jeremiáš 31,34

O Ježišovi svedčia všetci proroci, že v jeho mene dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí. Skutky apoštolov 10,43


Marek 3,31-35 :: Modlíme sa za: Sládkovičovo (Ba)