Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:52 — 5.4MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Nedeľa po Novom roku
My sme videli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján 1,14b
Lukáš 2,41-52
41 Jeho rodičia z roka na rok chodievali do Jeruzalema na slávnosti hodu veľkonočného baránka.
42 Keď mal dvanásť rokov a oni šli do Jeruzalema podľa obyčaje tej slávnosti (vzali Ho so sebou), 43 ale keď sa po skončení (slávnostných) dní vracali, zostalo dieťa Ježiš v Jeruzaleme; rodičia však nevedeli o tom, 44 ale sa domnievali, že je v zástupe pútnikov, prešli deň cesty a hľadali Ho medzi príbuznými a známymi. 45 A keď Ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali Ho. 46 Po troch dňoch našli Ho v chráme sedieť medzi učiteľmi, počúvať a spytovať sa ich. 47 Všetci, ktorí Ho počúvali, žasli nad Jeho rozumnosťou a nad Jeho odpoveďami. 48 Keď Ho uvideli, preľakli sa. A matka Mu povedala: Synu, čo si nám to vykonal? Ajhľa, Tvoj otec a ja s úzkosťou sme Ťa hľadali. 49 Odpovedal im: Čo, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že ja musím byť vo veciach svojho Otca? 50 Ale oni nerozumeli slovám, ktoré im povedal. 51 Potom išiel s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Matka však zachovávala všetky tie slová v srdci. 52 A Ježiš prospieval múdrosťou, vzrastom a bol milý Bohu aj ľuďom.
Ježiš Kristus rástol telesne a prospieval na duchu – múdrosťou. Dvanásťročný Ježiš ide so Svojimi rodičmi do Jeruzalema na slávnosti. Počas spiatočnej cesty sa stráca rodičom, až sa nakoniec vrátia do Jeruzalema a tam Ho nájdu v chráme. A tu zaznieva prvá reč z Jeho úst: „Či ste nevedeli, že ja musím byť vo veciach Svojho Otca?“ Ježiš poukazuje na inú podstatu ľudského života: Komu patria naše deti a Komu patríme my sami. Tak stojíme vlastne v takej veľkej hre reciprocity: Deti a rodičia – rodičia a deti, ale aj deti a Boh – rodičia a Boh. Vtedy boli deti aj rodičia v otázke existencie Boha a Božieho nariadenia solidárni. Preto – spoločná cesta. Tak to má byť aj dnes. Na otázku, prečo zostal Ježiš v chráme aj po odchode rodičov, je len jedna odpoveď: Jeho vzťah k Bohu sa dostal do takej dimenzie, kde platia slová Biblie: „viac treba poslúchať Boha ako ľudí“. Ježiš tu dáva iný zmysel a rozmer aj v ponímaní chrámu. Pozemský chrám je pre Neho poukazom na pravú domovinu, ktorá je vo svete Božom. Tu sa spája Ježišova vernosť k Bohu s poslušnosťou do jedinečnej harmónie, čo my spolu s Pavlom môžeme vyznať: „sčiastky poznávame“. Slovo „múdrosť“ sa tu vníma ako múdrosť, ktorá sa cestou kríža stala bláznovstvom Božím, ktoré je múdrejšie než ľudia, a preto sa poslušnosť a vernosť na kríži stali múdrosťou Božou.
Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, za Tvoju múdrosť, ktorá je nad tú pozemskú. Niet v nej falše, pretvárky, intríg, či podrazov. Ďakujeme, že nás chceš viesť k Sebe. Odpusť nám, keď nás viac láka tá pozemská múdrosť a meň naše srdcia k láske! Amen.
Pieseň: ES 558
Autor: Dušan Pavel Hrivnák
Mnohí sa pýtajú: Kto nám ukáže niečo dobré? Hospodin, nech nás osvieti svetlo tvojej tváre! Žalmy 4,7
Potom k nim Ježiš znova prehovoril: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ Ján 8,12
1.Jána 5,11-13 :: Žalmy 138 :: Izaiáš 61,1-3(4.9)10-11 :: Modlíme sa za: Ekumenickú pastoračnú službu v OS a OZ SR
