Zamyslenie na deň 30.3.2023

Matúš 26,36-46

36 Vtedy Ježiš prišiel s nimi na miesto zvané Getsemani a povedal učeníkom: „Sadnite si, kým odídem tamto a pomodlím sa.“ 37 Vzal so sebou Petra i dvoch Zebedejových synov a začal pociťovať zármutok a úzkosť. 38 Vtedy im povedal: „Veľmi smutná je moja duša, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou.“ 39 Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je to možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“ 40 Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. Povedal teda Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu so mnou bdieť? 41 Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ 42 Odišiel druhý raz a modlil sa: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho vypiť, nech sa stane tvoja vôľa!“ 43 Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať, lebo sa im oči zatvárali. 44 A tak ich nechal, znova odišiel a tretí raz sa modlil tými istými slovami. 45 Potom sa vrátil k učeníkom a povedal im: „Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, priblížila sa hodina a Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. 46 Vstaňte, poďme! Hľa, priblížil sa môj zradca.“


Únava a vyčerpanie. Tiež niekedy cítiš, že je toho na tvojich pleciach priveľa? Rozhodol si sa, že chceš vo viere nasledovať Pána Ježiša, robiť niečo pre Jeho kráľovstvo, použiť talenty, ktoré ti boli zverené, no v určitom momente vnímaš, že už nevládzeš? Ako to do seba zapadá? Z jednej strany prichádza uistenie o Božom pokoji, odpočinku, spočinutí v Božom náručí, o výbere dobrého podielu pri Pánových nohách a na druhej strane pribúdajú úlohy, zodpovednosť, a potom únava alebo vyhorenie. Ani nevieme, ako a zrazu sa ocitneme v pozícii učeníkov v Getsemanskej záhrade, ktorých premohla únava a spánok. V čase, keď nás Pán Boh najviac potrebuje, my spíme a nedokážeme Mu byť k dispozícii. Prečo je to tak? Odpoveď treba hľadať v našom vnútornom nastavení. Ježiš mal pred Sebou jasný cieľ aj cestu, ktorá k nemu viedla. Naše ciele sú často príliš rozdrobené a ciest k nim vedie niekedy až priveľa. Preto je potrebné, aby sme sa z času na čas zastavili, prehodnotili svoje priority, stíšili sa pri Božom Slove, čakali a načúvali, čo nám chce Pán Boh povedať. V modlitbe by sme mali načerpať silu aj na tie najťažšie boje a skúšky, a takto posilnení mohli kráčať vpred so zrakom upretým na jasný cieľ – Božie kráľovstvo. Urobil si tak už dnes?

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nás povolávaš, aj keď sme slabí a vieš, že padáme od únavy. Odpusť, že napriek tomu mám obavu prijať Tvoje povolanie. Posilňuj ma na vnútornom človeku, nech verne nasledujem Pána Ježiša. Amen.
Pieseň: ES 311
Autor: Radomír Vařák


Všetko má určenú chvíľu a každá záležitosť pod nebom má vhodný čas. Kazateľ 3,1

Vtedy si Ježiš vzal so sebou Dvanástich a povedal im: Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a vyplní sa o Synovi človeka všetko, čo napísali proroci. Lukáš 18,31


Jeremiáš 15,15-21 :: Modlíme sa za: Koceľovce (GeS)