Zamyslenie na deň 3.5.2021

Daniel 9,1-19

 1 V prvom roku Ahasvérovho syna Dária z médskeho rodu, ktorý sa stal kráľom nad Chaldejskom, 2 v prvom roku jeho kraľovania, ja, Daniel, som z kníh skúmal počet rokov, ktoré podľa Hospodinovho slova prorokovi Jeremiášovi mali uplynúť nad zrúcaninami Jeruzalema: sedemdesiat rokov. 3 Potom som sa obrátil tvárou k Pánu Bohu, aby som sa v pôste, vo vrecovine a v popole, úpenlivo modlil. 4 Modlil som sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, vyznával som a hovoril: Ach, Pane, veľký a hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a priazeň pre tých, čo Ťa milujú a zachovávajú Tvoje prikázania: 5 Zhrešili sme a konali prevrátene a bezbožne; vzopreli sme sa a odklonili od Tvojich prikázaní a od Tvojich nariadení. 6 Neposlúchli sme Tvojich služobníkov, prorokov, ktorí hovorili v Tvojom mene našim kráľom, kniežatám, našim otcom a všetkému ľudu krajiny. 7 Tebe, Pane, patrí spravodlivosť, ale hanba v tvári patrí dnes nám, mužom judským, obyvateľom Jeruzalema a všetkým Izraelcom, blízkym i ďalekým vo všetkých krajinách, do ktorých si ich vyhnal pre neveru, čo sa dopustili proti Tebe. 8 Hospodine, hanba v tvári patrí nám, našim kráľom, kniežatám, našim otcom, lebo sme zhrešili proti Tebe. 9 U Pána, nášho Boha, je milosrdenstvo a odpustenie, lebo sa Mu priečili. 10 Neposlúchli sme slovo Hospodina, nášho Boha, aby sme chodili podľa Jeho zákonov, ktoré nám vydal prostredníctvom svojich služobníkov, prorokov. 11 Celý Izrael prestúpil Tvoj zákon a odklonil sa, aby nepočul Tvoj hlas. Preto nás stihla kliatba a prísaha, napísaná v zákone Božieho služobníka Mojžiša, veď sme zhrešili proti nemu. 12 On splnil svoje slovo, ktoré vyslovil proti nám a proti našim vládcom, ktorí nás spravovali, že privedie na nás veľké nešťastie, akého nebolo pod celým nebom, ale stalo sa v Jeruzaleme. 13 Ako je napísané v Mojžišovom zákone, prišlo na nás celé toto nešťastie, ale my sme neprosili o priazeň Hospodina, nášho Boha, a neodvrátili sme sa od svojich hriechov a nedbali sme na Tvoju pravdu. 14 Ale Hospodin bdel a priviedol na nás toto nešťastie. Lebo Hospodin, náš Boh, je spravodlivý vo všetkých svojich skutkoch, ktoré koná, ale my sme neposlúchali Jeho hlas. 15 Teraz, Pane, Bože náš, ktorý si silnou rukou vyviedol svoj ľud z Egypta a získal si meno, ako ho máš dnes: zhrešili sme a previnili sa. 16 Pane, pre všetku Tvoju spravodlivosť nech sa odvráti Tvoj hnev a Tvoja prchkosť od Tvojho mesta Jeruzalema a od Tvojho svätého vrchu. Lebo pre naše hriechy a pre neprávosť našich otcov je Jeruzalem a Tvoj ľud na potupu všetkým okolo nás. 17 Teraz však, Bože náš, počuj modlitbu svojho služobníka a jeho úpenlivé volanie. Kvôli sebe samému, Pane, rozjasni svoju tvár nad svojou spustošenou svätyňou. 18 Bože môj, nakloň ucho a počuj, otvor oči a pozri sa na naše spustošenie a na svoje mesto, ktoré nesie Tvoje meno. Lebo nezakladáme svoje prosby na svojich zásluhách pred Tebou, ale na Tvojom hojnom milosrdenstve. 19 Pane, počuj, Pane, odpusť, Pane, pozoruj a konaj! Kvôli sebe samému nemeškaj, Bože môj. Lebo Tvoje mesto i Tvoj ľud nesú Tvoje meno.


Povolanie a poslanie. Daniel súcití so svojím ľudom a stotožňuje sa s trestom. Nedištancuje sa, naopak, sám v sebe prenáša tento dopad neposlušnosti. Najdôležitejšie je pre neho poznanie zasľúbení v Písme, kde poznáva nádej k návratu Izraela zo zajatia. To ho, napokon, vedie k modlitbe. Daniel je príkladom zápasu o národ, o cirkev, o rodinu, o blížneho. – – Ako vyhodnocujeme neposlušnosť človeka naproti Hospodinovi my? Ľudsky nás môže ovládnuť pohŕdanie, opovrhnutie, dištanc. Nemáme dosť trpezlivosti a milosrdenstva, aby sme vnímali hnisajúce rany hriešnej neposlušnosti a súcitne prežívali dopad trestu. Určite je ľahšie zlomiť palicu, zrieknuť sa zodpovednosti, zanevrieť, ba až zatratiť. To je však na hony vzdialené Bohu záchrany. – – Daniel si neprestajne uvedomoval Božie vyvolenie svojho ľudu, z ktorého pramení záchrana. Ani my nie sme sami pre seba veriaci, sami v sebe pobožní, sami pre seba spasení. Sme súčasťou Božieho vyvolenia v Kristovi. Nemôžeme sa od nikoho dištancovať ani pred nikým zatvárať dvere. Toto poznanie nás núti, aby sme sa modlili za všetkých. Kedy to dokážeme? Keď si podľa Daniela osvojíme zásady modlitby? Pravá modlitba reaguje na Božie slovo. Je vrúcna. Opiera sa o Božiu zmluvu. Je nesebecká. Obsahuje vyznanie hriechov, aj závislosť od Boha a to všetko vedie k jednému cieľu – k oslave Boha.
Modlitba: Odpusť, Bože, že nenasledujeme vždy Ježiša, čo bral hriechy na Seba. Daj nám srdce pokorné a plné lásky, aby sme vedeli vnímať padlých ľudí bez pohŕdania. Amen.
Pieseň: ES 317
Autor: Ján Matis


Hospodin mi bol oporou. Poskytol mi priestor. 2.Samuelova 22,19-20

Keď Ježiš odtiaľ odišiel, videl na mýtnici sedieť istého človeka, ktorý sa volal Matúš. Povedal mu: „Nasleduj ma!“ Matúš vstal a nasledoval ho. Matúš 9,9


2.Mojžišova 15,(1-11)19-21 :: Modlíme sa za: Kolárovo (Dn)