Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:02 — 4.6MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Ján 1,19-28
19 A toto je svedectvo Jánovo, keď židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levítov, aby sa ho spýtali: Kto si ty? 20 Vyznal a nezaprel. Vyznal: Ja nie som Kristus. 21 I spýtali sa ho: Čo teda? Si Eliáš? Povedal: Nie som. Či si prorok? Odpovedal: Nie! 22 Povedali mu teda: Tak kto si? Aby sme dali odpoveď tým, ktorí nás poslali: čo hovoríš sám o sebe? 23 A on povedal: Ja som hlas volajúceho na púšti: Vyrovnávajte cestu Pánovi, ako povedal prorok Izaiáš. 24 A poslovia boli z farizejov; 25 opýtali sa ho teda: A tak prečo krstíš, keď nie si Kristus, ani Eliáš, ani prorok? 26 Ján im povedal: Ja krstím vodou, ale medzi vami stojí Ten, ktorého vy nepoznáte. 27 Ten, čo prichádza po mne, a ja nie som hoden rozviazať Mu remienky na obuvi. 28 Toto sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.
Kto si? Teológovia (aj) vtedajšej doby potrebujú Jána Krstiteľa niekam zaradiť, dať mu identitu, priložiť definíciu, ktorá zodpovedá ľudskej logike a očakávaniam. Ján však odpovedá akosi „úplne mimo“ – tak, ako to neskôr často urobí aj jeho Pán. Ján Mu iba pripravuje cestu – do vnútra: ak si príliš vysoko, zníž sa; ak si príliš dolu, pozdvihni sa. Poznaj, kto si, aj kto nie si. – – Kto si? Krstiteľ? Učiteľka? Politik? Rómka? Farár? Bezdomovec? Matka? Novinár? Samota a ticho „púšte“, ale aj utrpenie (a nakoniec aj smrť) očisťuje od každej zdanlivej identity – od identity nášho psychického ega, aj od každého „chcel by som byť“, „mala by som byť…“ V samote, tichu aj v utrpení často spoznávame naše „ja“. Aj preto sa im obvykle vyhýbame, aby sme nemuseli hľadieť do očí svojej nízkej biedy, či desivej prázdnoty. Ak však neuhýbame pohľadom tak, ako Ján (a po ňom aj Ježiš) na púšti, potichu „vyrovnávame cestu“ Bohu, ktorý Svoje JA SOM povedal dávno pred nami, keď ešte nebol ani začiatok. Nám, tu a teraz, stačí iba vedieť, že naše bytie – naše „ja som“ – áno, aj naša identita, pramení v Ňom a vyviera iba z Neho. Poznávať seba v Ňom a poznávať Jeho v sebe je to, o čo ide. Toto stačí. Netreba nič viac. Vlastne… treba ešte jedno: spoznávať Boha v druhých.
Modlitba: Bože, ďakujem, že si. Že si všade. Že si láskou. Že si múdrosťou. Že si mocou. Odpusť, že často viac myslím na seba, miesto toho, aby som sa sústredil/a na Tvoje bytie vo mne a v druhých. Prenikaj ma Svojím Duchom, aby sa vo mne rozlievala láska a pokora! Amen.
Pieseň: ES 21
Autor: Dagmar Badiarová
Hospodine, Ty si medzi nami, voláme sa podľa Tvojho mena, neopúšťaj nás! Jeremiáš 14,9
Nech vám Boh osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, k akej nádeji vás povolal. Efezským 1,18
2.Mojžišova 2,1-10 • Modlíme sa za: Ábelová (NoS)
