Zamyslenie na deň 28.3.2023

Matúš 26,17-30

17 V prvý deň sviatku nekvasených chlebov prišli učeníci k Ježišovi a opýtali sa: „Kde chceš, aby sme ti pripravili večeru veľkonočného baránka?“ 18 On odpovedal: „Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: ‚Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko. U teba budem sláviť veľkonočnú večeru so svojimi učeníkmi.‘“ 19 Učeníci urobili, ako im Ježiš prikázal, a pripravili veľkonočnú večeru. 20 Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi k stolu. 21 Keď jedli, povedal: „Amen, hovorím vám, že jeden z vás ma zradí.“ 22 Veľmi sa zarmútili a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to azda ja, Pane?“ 23 On odpovedal: „Kto si so mnou namočil ruku v mise, ten ma zradí. 24 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ 25 Nato povedal Judáš, ktorý ho zrádzal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Ty si to povedal.“ 26 Keď jedli, vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom so slovami: „Vezmite, jedzte, toto je moje telo.“ 27 Potom vzal kalich, vzdal vďaku a dal im ho so slovami: „Pite z neho všetci, 28 lebo toto je moja krv zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. 29 Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do toho dňa, keď ho budem s vami piť nový v kráľovstve svojho Otca.“ 30 Keď zaspievali chválospev, vyšli na Olivový vrch.


Zradil som, čo s tým? Stalo sa. Nemuselo sa, ale predsa som zradil. Mlčal som, keď som sa mal ozvať. Mal som z toho dočasné výhody, ale čo ďalej? Nešlo to inak, ale musel som z toho činiť pokánie. Aký som z toho, za čo sa teraz hanbím, mal úžitok? Snáď rozhodnutie, že „už nikdy viac“! Vždy chcem byť pripravený vyznať, bez ohľadu na prekážky, že som Božie dieťa. Pán Ježiš za mňa aj za teba, milý brat a sestra, obetoval vlastný život. Vylial Svoju krv a obetoval Svoje telo. Vstal z mŕtvych, a tak nám dal nový život. Žime, majme vzťah s Ním, to dáva životu zmysel už tu – na zemi.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že mi dávaš možnosť návratu. Potrebujem ju. Prosím Ťa, oživuj moje svedomie nech jasne vidím svoje hriechy a posilňuj vo mne vieru v Kristovo odpustenie. Amen.
Pieseň: ES 355
Autor: Dušan Roháček


On vie, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach. Žalmy 103,14

Stále nosíme na tele Ježišovo zomieranie, aby bol na našom tele zjavný aj Ježišov život. 2.Korintským 4,10


Jób 19,21-27 :: Modlíme sa za: Kladzany (ŠZS)