Zamyslenie na deň 28.1.2021

Lukáš 7,1-10

1 Keď (Ježiš) skončil všetky svoje slová v prítomnosti ľudu, ktorý Ho počúval, vošiel do Kafarnaumu. 2 A sluha jedného stotníka, (stotníkovi) veľmi drahý, bol na smrť chorý. 3 Keď (stotník) počul o Ježišovi, poslal k Nemu starších spomedzi Židov s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu. 4 Oni teda prišli k Ježišovi a prosili Ho naliehavo: Zasluhuje si, aby si mu vyhovel; 5 lebo miluje náš národ a vystavil nám synagógu. 6 Ježiš išiel teda s nimi. A keď nebol už ďaleko od domu, poslal stotník priateľov k Nemu s odkazom: Neustávaj sa, Pane, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. 7 Preto ani seba som nepokladal za hodného ísť k Tebe. Ale povedz slovo, a ozdravie môj sluha. 8 Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov; keď poviem tomuto: Choď! – ide, a inému: Poď sem! – príde, a svojmu sluhovi: Sprav toto! – urobí. 9 Keď to Ježiš počul, zadivil sa a obrátiac sa k zástupu, ktorý Ho nasledoval, povedal: Hovorím vám: Ani v Izraeli nenašiel som takej viery. 10 Keď sa potom poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého.


Veľká viera. Aj keď sa nám navonok zdá, že hlavnou témou príbehu je uzdravenie stotníkovho sluhu, nie je to tak. Uzdravenie je tu len akýmsi dodatkom. A dokonca sa tu nenachádza ani známa veta: „Tvoja viera Ťa uzdravila“. Hlavný je rozhovor. No o čo vlastne ide? O pomoc? O uzdravenie? Myslím si, že nie. Ide o niečo mnohokrát dôležitejšie a podstatnejšie – ide o samotný vzťah k Bohu – o vieru. Však, napokon to hovorí aj sám Ježiš. Viera sa obvykle prejavuje v situáciách, keď niečo potrebujeme, keď chceme niečo dosiahnuť. Stotník na rozdiel od ostatných, ktorí pripomínajú jeho zásluhy, len prosí a spolieha sa na Ježišovu moc. Namiesto odvolávania sa na to, že k Bohu predsa len nejaký vzťah má, hovorí: „Nemám právo k Tebe ani prísť. Nezaslúžim si vôbec nič. Ale Ty to môžeš urobiť. Len toho sa dovolávam.“ – – A čo my? Nemáme mnohokrát pocit, že si to proste zaslúžime? Stotníkov postoj je neobvyklý. A práve v tom sa prejavuje jeho úplná pokora – veľká viera, taká, akú Ježiš nenašiel ani v Izraeli. Viera, ktorá sa nespolieha na svoje kvality a zásluhy, ale o to viac dôveruje a očakáva od Krista. A záver? Sluha vyzdravel. Boh to urobil a robí bez reklamy. Je to náhoda? Môžeme žiť aj s ilúziami, že každý si je strojcom svojho šťastia. Ale trvalá radosť, či nádej v tom nie je.
Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že sa môžeme spoliehať na Teba, lebo sami sme slabí a zlí. Ďakujeme, že stačí spoliehať sa IBA na Teba, lebo nevieme pridať nič dobré. Veď nás k pokore a konaj cez nás veľa veľkých vecí! Amen.
Pieseň: ES 471
Autor: Bohuslav Beňuch


Jákob povedal: Nie som hoden všetkých prejavov milosti a toľkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu služobníkovi. 1.Mojžišova 32,11

Ježiš mu odpovedal: Dnes prišla spása do tohto domu, veď aj on je Abrahámovým synom. Lukáš 19,9


Skutky apoštolov 13,42-52 :: Modlíme sa za: Brezová pod Bradlom (My)