Zamyslenie na deň 24.6.2020

1.Kráľov 8,54-66

54 Keď Šalamún skončil celú túto modlitbu i úpenlivú prosbu k Hospodinovi, povstal spred oltára Hospodinovho, kde kľačal na kolenách a kde vystieral dlane k nebu, 55 postavil sa a požehnal celé zhromaždenie Izraela mohutným hlasom: 56 Požehnaný Hospodin, ktorý doprial odpočinok svojmu ľudu izraelskému, ako zasľúbil, takže nepadol ani jeden zo všetkých Jeho vzácnych sľubov, ktoré dal skrze svojho služobníka Mojžiša. 57 Nech je Hospodin, náš Boh, s nami, ako býval s našimi otcami, nech nás neopustí a nezavrhne. 58 Nech sa naše srdcia naklonia k Nemu, aby sme chodili po všetkých Jeho cestách a zachovávali Jeho prikázanie, Jeho ustanovenie a Jeho právne predpisy, ktoré dal našim otcom. 59 Nech sú tieto slová, ktorými som sa modlil pred Hospodinom, blízke Hospodinovi, nášmu Bohu, vo dne v noci, aby hájil právo svojho služobníka a právo svojho ľudu izraelského podľa dennej potreby; 60 aby všetky národy zeme poznali, že On, Hospodin, je Boh, a nikto iný. 61 Nech je vaše srdce celé oddané Hospodinovi, nášmu Bohu, aby ste chodili podľa Jeho ustanovení a zachovali Jeho prikázania ako dnes. 62 Potom obetoval kráľ i celý Izrael s ním pred Hospodinom zábitnú obeť. 63 Šalamún obetoval zábitnú obeť spoločenstva, ku ktorej zabil pre Hospodina dvadsaťdvatisíc býkov a stodvadsaťtisíc oviec. Tak kráľ i všetci Izraelci posvätili dom Hospodinov. 64 V ten deň posvätil kráľ aj stred nádvoria pred domom Hospodinovým, lebo tam obetoval spaľované i pokrmové obete a tuk obetí spoločenstva, keďže bronzový oltár pred Hospodinom bol primalý na to, aby sa naň vmestili spaľované i pokrmové obete i tuk obetí spoločenstva. 65 V tom čase slávil Šalamún a všetok Izrael sviatok, veľké zhromaždenie od Chamátu až po Egyptský potok pred Hospodinom, naším Bohom, za sedem dní a ďalších sedem dní, to jest za štrnásť dní. 66 Na ôsmy deň prepustil ľud. Vtedy požehnávali kráľa a rozišli sa do svojich domov rozradostení a s veselou mysľou pre všetky dobrodenia, ktoré Hospodin učinil svojmu služobníkovi Dávidovi a svojmu izraelskému ľudu.


Obeť. V živote veriaceho človeka je veľa okamihov, ktoré ho povzbudzujú k viere. Či už sú to modlitby, na ktoré láskavý Boh odpovedá, Písmo, ktoré dáva človeku posilnenie, alebo spoločenstvo chrámu, kde sa stretávame ako Boží ľud – rodina. Po stavbe Chrámu v Jeruzaleme Šalamún obetuje Bohu obete. Mnoho býkov a ešte omnoho viac oviec. Vonkajší prejav zbožnosti, aby svet videl, že pre Hospodina nič nie je dosť. Vonkajší prejav zbožnosti, ktorý naplnil prítomných radosťou. Je toto potrebné aj v dnešnej dobe? Obetovať Bohu? Dávať mu „na oltár“ dary? A ak áno, čo to má byť? Čo máme obetovať a akým spôsobom? Odpoveď na prvú otázku je – určite áno. Bohu treba obetovať, ale nie býkov, ovce, či holubice. Bohu treba obetovať celý život, a to vytváraním priestoru, aby mohol v nás a cez nás rásť v tomto svete. Aby svet videl, že sme Boží ľud, že máme inú cestu, ako svet dáva. V 58. verši je napísané: Nech sa naše srdcia naklonia k Nemu, aby sme chodili po všetkých Jeho cestách a zachovávali Jeho prikázania. Po cestách, ktoré sú požehnané, aby sme mohli činiť prikázanie lásky. Aby sme niesli obeť „evanjelia“, ktorým je sám Kristus. Lebo vtedy zavládne radosť, pokoj a svet naplní nádej, že Baránok obetovaný na dreve, vykúpil svet.
Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že Ty si priniesol obeť za naše hriechy, takže už nemusíme prinášať obete. Ďakujeme, že aj tak sa môžeme obetovať Tebe. Dať Ti naše telo, aby si ním konal Svoje dobro a menil svet. Dávame Ti ho ako živú, svätú obeť. Amen.
Pieseň: ES 113
Autor: Marián Krivuš


Lebo ako zem vyháňa svoje rastliny a ako záhrada dá vyklíčiť svojmu semenu, tak Pán, Hospodin, dá vyklíčiť spravodlivosti a chvále pred všetkými národmi. Izaiáš 61,11

A ovocie spravodlivosti sa rozsieva v pokoji tým, čo šíria pokoj. Jakubov 3,18


Lukáš 1,(5-25)57-66.80 :: Skutky apoštolov 19,1-7 :: Matúš 11,11-19 :: Modlíme sa za: Poprad (Ta)