Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:09 — 4.7MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Rímskym 4,1-12
1 Čo teda povedať? Že nachodíme Abraháma ako svojho praotca podľa tela? 2 Lebo ak Abrahám bol ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom. 3 Veď čo hovorí Písmo? Abrahám uveril a počítalo sa mu to za spravodlivosť. 4 Ale tomu, kto skutky vykonáva, tomu sa mzda nepočíta z milosti, ale z podlžnosti. 5 Kto však nekoná skutky, ale verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť. 6 Ako aj Dávid blahoslaví človeka, ktorému Boh bez skutkov počíta spravodlivosť: 7 Blahoslavení, ktorým neprávosti boli odpustené a ich hriechy prikryté; 8 blahoslavený muž, ktorému Pán nepočíta hriech. 9 Či sa teda toto blahoslavenstvo vzťahuje len na obrezaných, a či aj na neobrezaných? Hovoríme totiž: Abrahámovi sa viera počítala za spravodlivosť. 10 Ako sa mu teda počítala? Či obrezanému, a či neobrezanému? Nie obrezanému, ale neobrezanému. 11 A znak obriezky dostal ako pečať spravodlivosti viery, ktorú mal ako neobrezaný, aby bol otcom všetkých, ktorí veria ako neobrezaní, aby sa im počítala spravodlivosť, 12 a aby bol otcom obrezaných, nie však tých, čo sú len obrezaní, ale aj čo kráčajú v šľapajách viery nášho otca Abraháma, ktorú mal ako neobrezaný.
Povolaní kráčať v šľapajach Otca viery! Apoštol Pavol poznal dejiny svojho národa veľmi dobre, ako aj rabínsku teológiu, ktorá sa často odvolávala na patriarchu Abraháma a udržiavala židov vo falošnom sebaklame. Už Ján Krstiteľ karhal farizejov: „A nemyslite, že si môžete povedať: ‚Veď máme otca Abraháma!‘ Lebo hovorím vám, že Boh z týchto kameňov môže vzbudiť deti Abrahámovi!“ (Mt 3,9). Aj pred Ježišom sa farizeji odvolávali na otca Abraháma (Jn 8,32-40). Písmo nám však odhaľuje pravdu, že ani náš pôvod, ani nijaký náš „náboženský“ skutok nie je schodíkom do neba. Na príklade Abraháma sa Pavol pokúsil odhaliť, „čo bolo skôr“: nie skutky, ale VIERA! Abrahám uveril Bohu – to bola jeho odpoveď na Božie sľuby. Až potom začal konať skutky, ktoré dokazovali tento postoj VIERY. Dokonca aj znak obriezky dostal Abrahám až po 24 rokoch od toho, čo ho oslovil Boh (1M 17). Dovtedy žil VIEROU a učil sa kráčať v poslušnosti voči Tomu, ktorému uveril, hoci stále nemal nič hmatateľné, o čo by sa mohol oprieť. – – Aj my sme povolaní kráčať s vierou v Krista každý deň – nie spoliehať sa na vieru rodičov, či dokonca na krst, ako na magický čin, či iné „zbožné“ skutky. Boh vidí do srdca, pozná náš vzťah k Nemu. „Lebo milosťou ste spasení skrze vieru… nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil“ (Ef 2,8-9).
Modlitba: Odpusť nám Bože, všetky veci, na ktoré sme sa spoliehali, hoci Ty si to neprikázal. Ďakujeme, že napriek našim zlyhaniam si v nás roznietil vieru. Ďakujeme, že s ňou môžeme kráčať a milovať, aby sme boli spasení. Amen.
Pieseň: ES 487
Autor: Martin Bajza
Uzavriem s vami večnú zmluvu. Izaiáš 55,3
Lebo všetky Božie prisľúbenia v ňom sú „áno“; a preto prostredníctvom Neho znie aj „amen“ Bohu na slávu skrze nás. 2.Korintským 1,20
Ezdráš 9,5-9.13-15 :: Modlíme sa za: Horná Lehota (ZvS)
