Zamyslenie na deň 24.2.2020

1.Korinťanom 11,17-22

17 Keď toto pripomínam, nechválim vás, že sa neschádzate na lepšie, ale na horšie. 18 Predovšetkým totiž počúvam, že sú roztržky medzi vami, keď sa schádzate v cirkevnom zbore, a čias toč ne tomu aj verím. 19 Veď musia byť medzi vami aj roztržky, aby bolo zjavné, ktorí sa osvedčili medzi vami. 20 Keď sa teda vy schádzate, to nie je požívať večeru Pánovu; 21 lebo pri jedení každý si predloží svoju večeru, a potom jeden hladuje a druhý sa opíja. 22 Nuž, či nemáte vlastných domov, kde by ste jedli a pili? Alebo či cirkev Božiu chcete znevážiť a zahanbiť tých, čo nič nemajú? Čo vám na to povedať? Pochváliť vás? Za to vás nechválim!


Roztržky – skúška pravosti viery. Hádky, spory, roztržky… Kto z nás by to nepoznal? Každý deň sa s tým stretávame. V rodine, na pracovisku, medzi priateľmi, áno, aj v cirkvi. Ani za čias apoštola Pavla to nebolo inak. Zbor v Korinte nebol výnimkou. Stáva sa to vtedy, keď si niektorí pomýlia cirkev, či zbor s miestom, kde sa môžu vyťahovať, predvádzať a pod. V Korinte sa kresťania stretávali kvôli prijímaniu Večere Pánovej a tomu predchádzalo spoločné stolovanie. Nebolo však znakom lásky, porozumenia, pomoci núdznym, či hladným. Naopak. Tam sa ešte viac zviditeľnili ekonomické rozdiely. Bohatí mali plné stoly a chudobní nemali čo úst. Kde bola bratská láska? Toto ich učil Pavel? Toto chce Pán Ježiš? Takto má vyzerať spoločenstvo cirkvi, bratov a sestier? Nie! V cirkvi má byť láska, pomoc núdznemu, ochota podeliť sa. Cirkev sa má stretávať na prijímanie tela a krvi Kristovej, nie na zviditeľňovanie sociálnych rozdielov. Toto Pavel nemôže pochváliť. Pán Ježiš zomrel za všetkých bez rozdielu! Roztržky medzi členmi cirkvi boli, sú, aj budú. No v nich sa ukáže pravosť viery. Aký postoj zaujmem voči bratovi, či sestre, ktorý má iný názor, či postoj ako ja? Dokážem ho s láskou prijať, pochopiť, napomenúť, či pomôcť mu? Modlím sa zaňho? Som ochotný/á odpustiť, či prosiť o odpustenie? Svedčilo by to o pravosti mojej viery.
Modlitba: Pane Ježišu, odpusť, že nemáme ani zďaleka toľko lásky, ako Ty. Nemáme toľko, koľko očakávaš. Prosíme, rozhorli nás Tvojou láskou a veď cestou pokory, nech môžeš skrze nás uzdraviť rany cirkvi. Amen.
Pieseň: ES 260
Autor: Janka Maťová


Preskúmajme a preverme naše cesty a vráťme sa k Hospodinovi! Náreky 3,40

Kto sa však oddáva Pánovi, je s ním jeden Duch. 1.Korinťanom 6,17


Lukáš 13,31-35 :: Modlíme sa za: Istebné (Lo)