Zamyslenie na deň 23.12.2020

Lukáš 1,57-66

57 Alžbete však prišiel čas, aby porodila; i porodila syna. 58 A susedia a príbuzní počujúc, že Pán zveľadil pri nej svoje milosrdenstvo, radovali sa s ňou. 59 Na ôsmy deň prišli obrezať dieťatko a chceli ho pomenovať Zachariášom, menom otcovým. 60 Ale matka odpovedala takto: Nie, bude sa volať Ján. 61 I povedali jej: Veď nemáš nikoho v rodine, kto by sa tak volal; 62 a dávali znak otcovi, ako ho chce pomenovať. 63 On si pýtal tabuľku a napísal slová: Ján je jeho meno! A divili sa všetci. 64 Hneď nato otvorili sa mu ústa, rozviazal jazyk, i prehovoril a velebil Boha. 65 Vtedy prišiel strach na všetkých susedov a po celom hornatom kraji judskom sa rozprávalo o všetkom tomto; 66 všetci, ktorí to počuli, vštepili si to do srdca a hovorili: Čo len bude z tohto dieťaťa? Veď aj ruka Pánova bola s ním.


Boh hovorí. V liste Židom je napísané: Mnohokrát a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom… Predstav si, že by ti zazvonil telefón. Zvedavo priložíš slúchadlo k uchu a tam sa ozve: Tu je Tvoj Boh, Otec. Chcem s tebou hovoriť! Ako by si asi zareagoval? Akoby som už počul námietky: To sa predsa nemôže stať. Vidíš, už si so svojou pochybnosťou tam, kde sa ocitol aj kňaz Zachariáš v chráme, keď mu anjel povedal, že jeho neplodnej žene sa narodí syn Ján. Pochyboval a zostal nemý až dovtedy, kým sa to nesplnilo. Keď sa dieťa narodilo, Zachariáš pokorne napísal na tabuľku odkaz: Ján je jeho meno. Až vtedy sa mu rozviazal jazyk a on prehovoril. A hneď velebil Boha. Pán Boh Svoje sľuby plní a hovorí k nám aj dnes. Zajtra na Štedrý večer bude znieť zvesť anjelov: Narodil sa vám dnes Spasiteľ!“ Táto zvesť je dôkazom toho, že Boh hovorí. Hovorí ku každému; k deťom, aby poslúchali svojich rodičov, k rodičom, aby dobre vychovávali svoje deti a všetkým ostatným tiež odkazuje Svoje rady. Predovšetkým však hovorí, že sa pre nás narodil Jeho Syn, Ježiš. Narodil sa nie nato, aby bol u nás akoby na návšteve. Prišiel, aby zostal stále s nami. Aby bol naším Záchrancom. Počujú tieto Božie reči aj naše srdcia, alebo zostávajú len v našich ušiach? Kristus sľúbil, že s nami bude vždy a všade.
Modlitba: Odpusť, Bože, že často zatvárame duchovné uši a nepočujeme Ťa, lebo naše srdce je obrátené inde a neverí, že by si nám mohol niečo hovoriť. Prosíme, obnov naše srdcia, aby sa s radosťou otvárali Tebe a poslúchali, čo im hovoríš. Amen.
Pieseň: ES 615
Autor: Ján Velebír st.


Ľahnem si, zaspím a prebudím sa, lebo Hospodin ma podoprie. Žalmy 3,6

Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň. Marek 10,15

Izaiáš 7,10-14 :: Modlíme sa za: Devičie (Ho)