Zamyslenie na deň 22.6.2020

1.Kráľov 8,22-40

22 Potom sa postavil Šalamún pred Hospodinov oltár pred celým zhromaždením Izraela, vystrel dlane k nebu 23 a povedal: Hospodine, Bože Izraela, Tebe podobného Boha niet ani hore, ani na nebi, ani dolu na zemi, ktorý by zachovával zmluvu a neochvejnú lásku svojim služobníkom, ktorí celým srdcom chodia pred Tvojou tvárou. 24 Ty si splnil svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, čo si mu zasľúbil. Zasľúbil si vlastnými ústami a vyplnil vlastnou rukou, ako dokazuje tento deň. 25 A teraz, Hospodine, Bože Izraela, splň svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, čo si mu zasľúbil, keď si riekol: Nevyhladím nikoho spred svojej tváre, kto zasadne na trón Izraela, ak si tvoji synovia budú dávať pozor na svoje cesty tak, že budú po nich predo mnou chodiť, ako chodíš predo mnou ty. 26 Teraz teda, Bože Izraela, nech sa potvrdia Tvoje slová, ktoré si dal môjmu otcovi Dávidovi. 27 Veď či môže prebývať Boh na zemi? Hľa, ani nebesá a nebesá nebies Ťa nemôžu obsiahnuť! O čo menej tento dom, ktorý som postavil. 28 Obráť sa s pozornosťou k modlitbe svojho sluhu a k jeho úpenlivej prosbe, Hospodine, Bože môj, vyslyš volanie a modlitbu, ktorú sa dnes pred Tebou modlí Tvoj služobník. 29 Nech sú Tvoje oči upreté v noci i vo dne na tento dom, na toto miesto, o ktorom si povedal: Tu bude moje meno. Vyslyš modlitbu, ktorú sa Tvoj služobník modlí na tomto mieste. 30 Počuj úpenlivú prosbu svojho služobníka a svojho izraelského ľudu, keď sa budú modliť na tomto mieste; vyslyš z miesta svojho prebývania na nebesiach; a keď vyslyšíš, odpusť! 31 Ak sa niekto prehreší proti blížnemu a kliatbou ho donúti k prísahe, príde a zloží prísahu pred Tvojím oltárom v tomto dome. 32 Ty vyslyš na nebi, zasiahni a rozsúď svojich služobníkov! Vinníka odsúď a jeho konanie uvrhni na jeho hlavu; spravodlivého však obháj a daj mu podľa jeho spravodlivosti. 33 Ak Tvoj izraelský ľud utrpí porážku od nepriateľov, pretože zhrešil proti Tebe, ale ak sa obráti k Tebe, ak bude vyznávať Tvoje meno, modliť sa a úpenlivo prosiť v tomto dome, 34 Ty vyslyš na nebi, odpusť hriech svojho izraelského ľudu, daj sa mu vrátiť do krajiny, ktorú si dal ich otcom. 35 Keď bude nebo zavreté a nebude dažďa, pretože zhrešili proti Tebe, ale budú sa modliť na tomto mieste, vyznávajúc Tvoje meno, a odvrátia sa od svojho hriechu preto, že si ich pokoril, 36 Ty vyslyš na nebi, odpusť hriech svojich služobníkov a svojho izraelského ľudu. Keď ich vyučíš pravej ceste, po ktorej majú kráčať, daj dažďa svojej zemi, ktorú si dal za dedičstvo svojmu ľudu. 37 Ak bude v krajine hlad a mor, ak bude sneť a hrdza, ak budú kobylky a hmyz, ak nepriateľ zovrie niektoré z jeho miest v krajine, alebo akákoľvek iná rana alebo choroba, 38 každú modlitbu, každú úpenlivú prosbu ktoréhokoľvek človeka z celého Tvojho izraelského národa, ak poznajú výčitky svedomia a vystrú svoje dlane k tomuto domu, 39 Ty vyslyš na nebi, na mieste svojho prebývania, a odpusť! Zasiahni a odplať každému podľa celého jeho konania tak, ako spoznáš jeho srdce. Veď jedine Ty poznáš srdce všetkých ľudských synov. 40 Aby sa Ťa báli po všetky dni, kým len budú žiť na zemi, ktorú si dal našim otcom.


Chrám stojí. A čo teraz? Židia postavili chrám a mohli by sme povedať, že si môžu konečne vydýchnuť. Dokončené dielo je dostatočným dôvodom k spokojnosti. A najmä v prípade niečoho tak veľkolepého a monumentálneho, ako bol Jeruzalemský chrám. Stavba trvala 40 rokov, podieľali sa na nej stovky odborníkov, tisíce robotníkov, vynaložilo sa množstvo investičných prostriedkov. Lenže ono sa to nekončí. Vlastne, až teraz sa všetko začína. Chrám nikdy nebol cieľom, chrám bol vždy len prostriedkom. Prostriedkom na budovanie niečoho dôležitejšieho a podstatnejšieho – na budovanie vzťahu s Bohom, na budovanie života. Túto etapu začína Šalamún modlitbou, lebo na to má chrám slúžiť: „Môj dom sa bude volať domom modlitby“ (Iz 56,7). Toto zostáva stále rovnaké. Dnes máme kostoly, zborové domy, modlitebne – ale nejde o to, niečo mať, ale niečo (nejako) byť: byť vo vzťahu, byť v rozhovore, byť v dialógu. Bez tohto vzťahu zostanú naše kostoly prázdne a naše životy nenaplnené.
Modlitba: Pane, nech sú Tvoje oči vo dne i v noci upreté na tento dom, na toto miesto, o ktorom si povedal: Tu bude moje meno. Vyslyš modlitbu, ktorú sa Tvoj služobník modlí na tomto mieste. Počuj úpenlivú prosbu Svojho služobníka a Svojho izraelského ľudu, keď sa budú modliť na tomto mieste; vyslyš z miesta Svojho prebývania na nebesiach; a keď vyslyšíš, odpusť! Amen.
Pieseň: ES 211
Autor: Ján Oslík


Rok korunuješ Svojou dobrotou. Žalmy 65,12

Každý dobrý údel a každý dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel. Jakubov 1,17


Príslovia 9,1-10 :: Modlíme sa za: Pondelok – Hrnčiarska Ves (No)