Zamyslenie na deň 22.2.2019

Rímskym 11,11-24

11 Spytujem sa teda: Či sa potkli, aby padli? Vôbec nie! Ale ich poklesnutím dostalo sa pohanom spasenia, aby sa v nich (Židoch) vzbudila žiarlivosť. 12 A keď je ich poklesnutie bohatstvom sveta a ich úpadok bohatstvom pohanov, o čo viac ich plnosť?! 13 Vám, (bývalým) pohanom, však hovorím: Nakoľko som apoštolom pohanov, zvelebujem svoju službu, 14 či by som nevzbudil žiarlivosť u tých, čo sú moji podľa tela, a nezachránil niektorých z nich. 15 Lebo keď už ich zavrhnutie bolo svetu zmierením, čím bude ich prijatie, ak nie životom zo smrti?! 16 A keď sú prvotiny cesta sväté, (sväté je) aj cesto; a keď je koreň svätý, (sväté sú) aj ratolesti. 17 A ak niektoré z ratolestí boli vylomené, a ty, aj keď si planou olivou, bol si vštepený do nich a stal si sa spoluúčastníkom šťavy z koreňov olivy – 18 nevystatuj sa nad ratolesti. Ak sa však vystatuješ (nezabúdaj), že nie ty nesieš koreň, ale koreň teba. 19 Povieš azda: Ratolesti boli vylomené, aby som ja bol vštepený? 20 Dobre. Vylomené boli pre neveru, a ty si obstál vierou. Nenamýšľaj si, ale sa boj! 21 Lebo keď Boh neušetril prirodzené ratolesti, neušetrí ani teba. 22 Hľaď teda na dobrotu a na prísnosť Božiu; na tých, ktorí padli, sa vzťahuje Božia prísnosť, na teba sa však vzťahuje Božia dobrota – ak zotrváš v dobrote; inak budeš aj ty odťatý. 23 Oni však ak nezotrvajú v nevere, budú vštepení. Lebo Boh má moc zase ich vštepiť. 24 Veď keď si ty bol odťatý z prirodzenej planej olivy a proti prírode vštepený do šľachtenej olivy: o čo viac oni, prirodzené (ratolesti), budú vštepení do vlastnej olivy!


Taká úžasná milosť! „Poklesnutím Izraela sa dostalo pohanom spasenia. Dobrá správa o vzkriesenom Ježišovi Kristovi prišla vďaka misii až k nám, na Slovensko. Aj nám, bývalým pohanom, sa dostalo nezaslúženej milosti a stali sme sa súčasťou Najväčšieho príbehu všetkých čias. Hospodin vo Svojej zvrchovanosti už od počiatku zamýšľal urobiť niečo pre to, aby všetky končiny zeme uvideli Jeho spásu. Duch nás zaštepil ako divú ratolesť do svätého koreňa z potomstva Abrahámovho, ktorým je samotný Ježiš Kristus. Aj nám už znie výzva: „Pozrite na svojho otca Abraháma a na Sáru, ktorá vás zrodila!“ (Iz 51,2a). Je to však naozaj „proti prírode“, aby planá oliva bola zaštepená do šľachtenej. Aby pohania boli súčasťou Božieho vyvoleného ľudu. Aby žobráci sedeli na kráľovskej hostine. Aby prišelci boli deťmi Kráľa, ba dokonca – Jeho vlastnými! A predsa je to tak! – – Aká je tvoja reakcia na túto správu? Poburuje ťa? Je ťažké prijať fakt, že si pre svoje spasenie vôbec nič neurobil/a a že všetko je to len Kristova zásluha? Alebo s pomocou Ducha vidíš nádheru tejto obrovskej milosti a v bázni ďakuješ Otcovi, že ťa „hodným učinil mať účasť na údele svätých v svetle“? (Kol 1,12). Modlime sa, aby to v nás Duch spôsobil! Lebo On to môže, aj chce.
Modlitba: Odpusť, Bože, naše poklesnutia. Ďakujeme, že aj ich používaš, aby boli spasení ďalší ľudia, ale aj aby sme my pochopili, že jedine Ježiš zachraňuje nás. Amen.
Pieseň: ES 649
Autor: Lenka Liptáková


Ani jeden obyvateľ nepovie: Chorý som! Ľudu, ktorý tam prebýva, sú viny odpustené. Izaiáš 33,24

Skrze Neho dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme. Rímskym 5,1-2


Malachiáš 3,13-18 :: Modlíme sa za: Kežmarok (Ta)